Zana Berger
autor
Prepletené konáre
„Chcem sa pozrieť na tvoje tetovanie.“
„Teraz?“
„A prečo nie? Už som ho dlho nevidela. Neboj, nebudem ťa obťažovať,“ zdvihnem dva prsty do vzduchu na znak sľubu.
Opäť sa zasmeje a s povzdychom si cez hlavu pretiahne tričko. Pri pohľade na jeho hruď, stále vypracovanú a pokrytú tmavými čiarami, obdivne zadržím dych a len na neho nemo civiem. Musím uznať, že je neskutočne príťažlivý. Dokonca viac, ako keď sme tvorili pár. Už vtedy ma jeho telo privádzalo do vytrženia, no i po rokoch ma pohľad na neho vzruší. Je to ako zakázané ovocie - len si odtrhnúť.
Natiahnem ruku a končekmi prstov sa dotknem čiernej linky, ktorá mu križuje hruď. Pomaly, precízne postupujem po jej línii, očami aj prstami sledujem, ako sa čiary dômyselne pretínajú a tvoria obraz konárov - tmavých, temných konárov, spájajúcich a prepletajúcich sa na jeho hrudníku a chrbte. Nikdy som nevidela krajšie dielo na ľudskom tele. Tie konáre ma priťahujú, ako keby ma nejako hypnotizovali. Z tranzu ma preberie až jeho hlas.
„Spokojná?“ opýta sa priškrtene.
Prekvapene zdvihnem hlavu a stretnem sa s pohľadom jeho zelených očí. Ani som si neuvedomila, že sa nakláňam takmer úplne k nemu.
Odkašlem si a opatrne odstúpim. „Ja… prepáč…,“ kokcem nesúvisle. „Ty si… teda, tvoje tetovanie je… krásne,“ dokončím a trápne sa zasmejem. Na líca mi neúprosne stúpa rumenec, ktorý nijako neviem zakryť. Sklopím oči a cítim sa nanajvýš hlúpo.
Na stiahnutie
9,90 €
Nie som pripravená
„Ty asi naozaj o nás, Cigánoch, veľa nevieš,“ krúti hlavou. „Naše životy sa zakladajú na osude. Veríme, že všetko, čo sa v našom živote udeje, bolo vopred naplánované a má svoj zmysel,“ vysvetľuje vášnivo. Potom už tichším hlasom pokračuje: „Pochop, tebe sa to možno zdá smiešne, ale mne naozaj veštkyňa povedala, že môj osud je spätý s bielym dievčaťom. Až do minulej jesene som si z toho robil posmech a nebral ju vážne. Ale potom som stretol teba a môj život sa prevrátil naruby. Nemôžem sa tváriť, že je to len náhoda,“ dokončí a zvesí hlavu. Odrazu vyzerá vyčerpane, ako keby prežíval niečo naozaj vážne.
Od prekvapenia neviem, čo povedať.
Toto som naozaj nečakala.
O Cigánoch naozaj neviem skoro nič, ale Martin mi nikdy nepripadal ako človek, ktorý bude veriť nejakým poverám. Príde mi až príliš moderný a racionálny.
Ale zrejme v tomto prípade to neplatí.
„Martin, ja neviem, čo ti mám na to všetko povedať. Naozaj netuším, či mi ťa poslal osud, alebo to bola náhoda. Neviem, či sme si boli predurčení. Myslím, že to pre mňa ani nie je také dôležité,“ pokrčím plecom. „V jednom som si však istá a verím jedinému.“ Priložím si ruku na srdce. „Svojmu srdcu. A ono mi vraví, že ťa ľúbim. Na ničom inom nezáleží. Kým k tebe cítim to, čo mám tu, ani osud, ani nikto iný mi ťa nemôže vziať.“
Predaj skončil
8,90 €
