Martin Besedič

„Prešlo veľa dní, mesiacov a rokov, aby napokon od prvej písomnej zmienky o Záhorskej Bystrici z roku 1314 uzrela svetlo sveta aj prvá samostatná historicko-národopisná monografia o Záhorskej Bystrici. Mnoho sa udialo a mnohé veci sa zmenili za tie dlhé stáročia odvtedy, čo sa na úpätí Malých Karpát usadili prví osadníci a položili tak základy pre súčasnú Záhorskú Bystricu. Z dediny, ktorá sa ešte v nedávnej minulosti venovala prevažne poľnohospodárstvu, sa v ostatných troch desaťročiach stala rozvinutá mestská časť hlavného mesta Slovenskej republiky. Stala sa príjemným miestom pre pokojné a nerušené bývanie pár kilometrov od centra Bratislavy. Bez fabrík a panelákov, bez letísk, rafinérií alebo prístavu...“

Cechová organizácia predstavovala na našom území od prelomu 14. a 15. storočia bázu rozvoja remeselnej výroby, o ktorú sa opieralo hospodárstvo výsadných kráľovských miest a zemepanských miest. Cechy vytvárali ekonomické zázemie svojim členom a umožňovali majstrom – členom cechu pod ochranou cechových artikúl (štatútov) rozvíjať svoj obchod a remeslo. V zbierkach slovenských múzeí a vo fondoch archívov sú bohato zastúpené pamiatky vzťahujúce sa k cechom. Ide v prevažnej miere o cechové truhlice, zvolávacie tabuľky, zástavy, cechové písomnosti, cechovú fajansu, cínové riady a v neposlednom rade i cechové pečatidlá. Ich výskyt a zhotovovanie súviselo práve s rozvojom úradnej agendy cechov od konca 15. storočia. Spolu s cechovou truhlicou bolo pečatidlo najdôležitejším atribútom cechu, ktorý dával právnu silu písomnostiam vydávaným cechom. Cechové pečatidlá popri stránke úradnej vynikajú aj pestrosťou umeleckého stvárnenia, keďže takmer vo všetkých prípadoch išlo o vysoko kvalitnú prácu rytca či zlatníka. Zámerom tejto publikácie je predstaviť vznik a vývoj cechovej sfragistiky v Bratislave na základe súboru pečatidiel a ich odtlačkov, význam cechového pečatidla v živote cechu a jeho používanie. V práci sa ďalej kladie dôraz na ikonografiu a bohatú symboliku prislúchajúcu jednotlivým remeslám, výtvarné stvárnenie i diplomatické zhodnotenie pečatidla. Dôležitým prvkom je taktiež zhodnotenie vonkajších znakov pečatidiel – materiál používaný pri ich zhotovovaní, rozmery a stupeň umeleckého prevedenia. Podstatnou a integrálnou časťou publikácie je vedecký katalóg pečatidiel a pečatí. Obsah Úvod 1. Súčasný stav skúmania problematiky vo svetle domácej i zahraničnej literatúry 2. Náčrt vývoja cechovej organizácie na území Slovenska s prihliadnutím na Bratislavu a jej okolie Vplyv kolonizácie zo západnej Európy na rozvoj remesla na Slovensku v období vrcholného stredoveku Vznik cechovej organizácie v Uhorsku a začiatky cechov v Bratislave Remeselná výroba a cechy v Bratislave a okolitých sídlach v 16. a 17. storočí Postavenie remesiel a cechov v Bratislave v 18. storočí a reformy cechovníctva Rozklad cechovej organizácie v 19. storočí a zánik cechov 3. Pečatidlá a pečate bratislavských cechov Význam pečatidla pre vykonávanie úradnej agendy cechu Zhotovitelia pečatidiel Vonkajšie znaky pečatidiel 4. Nápisy 5. Katalóg Záver Summary Zusammenfassung Poďakovanie Pramene a literatúra Zoznam skratiek a značiek Register mien Zdroje fotografií Autori fotografií