Marián Betík

Knižka poézie venovaná autorovej manželke Ivete k 25. výročiu svadby. UKÁŽKA: Nočné preludy 1/ Poodchýlený záves odhalí starecké oko pátravo sliedivé do krátkozrakosti má ešte zo desaťročie pozrieť a podstate vidieť pod plášť ba až pod kožu To je omyl prostých duší odsúdiť bez súdu popľuvať pohaniť v nenávistnom nepochopení občas aj neprávom popraviť 2/ Starena za sklom tíši svojho psa zaliečavo mu čosi šepká Zahrajko šššš pssst Zahrááááj Pes čierny ako noc bezmesačná bezhviezdna doráža až oká na reťazi stenajú 3/ Kríž Padne do oka každému treba ho iba vyrobiť nahý mohol by byť rovnako stojanom pod ražeň V treskúcom mraze majú i najskromnejšie kvety veľkú cenu. Hašterivá Iva Keď okolo očí ti bliknú vejáriky vrások si ako dvojslnko čo nakreslilo dieťa jedno zlé dieťa miluje ťa. Keď vzlyk ti sykne cez ústa mám zimu uprostred augusta. Ivka Pivka Hašterivka Muž prehryzie sa stenou skrotí démonov na ktoromkoľvek z pólov prečká. No zhynie bez slniečka.