Veruška Bobeková

Dnešný svet sa často javí na oko dokonalý - sociálne siete, časopisy, médiá ponúkajú denno-denne tisícky fotiek šťastných a krásnych ľudí. Je veľmi ľahké stratiť sa v tom, pozrieť sa na seba do zrkadla a myslieť si, že do toho sveta nepatríme. Ibaže my patríme! A je dôležité, aby deti, ktoré sa čo i len trochu líšia od ostatných vedeli, že do tohto sveta patria tiež. Každý má právo byť šťastný. Nehovoriac o tom, že to najväčšie šťastie vychádza z nás samých. Mojím tajným želaním je, aby sa každý z nás, či už dieťa alebo dospelý, vedel po prečítaní tejto rozprávky pozrieť s úsmevom do zrkadla a mal sa rád taký, aký je. K plusu tejto rozprávky patrí i to, že v nej mnohí vidia pomôcku ako dieťaťu citlivo vysvetliť tak ťažkú tému, akou je strata milovaného človeka. Rozprávka vo svojich rýmoch prechádza touto bolestivou témou a učí tak deti lepšie chápať čo to znamená, ak z nášho života naveky odíde ktosi blízky.  Dej: Rozprávka o Ripke je nahliadnutím do denníčka mladého dievčaťa, ktoré sa narodí s rybími ústami. I preto jej rodičia dajú meno Ripka. Je nemá a v očiach jej rodičov veľmi zraniteľná pred svetom. Nuž ju vychováva babička, od ktorej sa Ripka mnohému naučí. Avšak jedného dňa starká umrie a Ripka je náhle odkázaná sama na seba. Cez bolesť a prázdnotu, ktorá v nej po starkinom odchode ostane a za pomoci čarovného klbka, ktoré po nej zdedí, Ripka na vlastnej koži spoznáva, čo je pre ňu v živote naozaj podstatné a dôležité.

Tajomná rozprávka, ktorá zabaví každého a to od malého po veľkého, od mladého až po starého. Ukrýva v sebe naivitu, hlúposť a odvahu, a to všetko pomiešané a zabalené v troške napätia. Veľakrát si nechtiac a zaslepene kráčame za svojím a hľadáme šťastie. A ono to šťastie nám občas hľadať vôbec netreba, len keby sme sa lepšie pozreli okolo seba. Častokrát nám bežné a každodenné veci neprídu dôležité. Ale to len dovtedy, dokedy o tie všednosti neprídeme. Dúfam, že aj vďaka tejto rozprávke sa deti, a vlastne aj my dospelí, naučíme tešiť sa z každodenných maličkostí. Dej: Hlavnými hrdinami tejto rozprávky je šestica detí, ktorá žije opustená v starom dome. Ani jedno z detí si nepamätá svoju minulosť - kto s nimi kedy v tom dome žil, ba ani len kde sú ich rodičia. Spokojne sa spolu hrajú a to až do dňa, kedy cez okno uvidia prichádzať do ich domu čudnú návštevu - mladé dievča s drobným starcom na jej chrbte. Jeho biela brada vo vetre plápolá a v deťoch vyvoláva nejasné spomienky. Na strane druhej je táto rozprávka tiež príbehom mladého dievčaťa, ktoré na lúke stretne únavou zmoreného starca a ponúkne sa, že mu pomôže. To však ešte netuší starcove úmysly a ako sa jej za pomoc odmení

Jednoduchý príbeh na pohladenie, podobný tým, aké nám kedysi zvykli čítať naše staré mamy. Nosnou myšlienkou rozprávky je chuť pomáhať a činiť dobro. Avšak, kde je dobro, tam je zvyčajne aj zlo a v tejto rozprávke stoja títo velikáni bok po boku.  Rozprávka o Maruške sa nesnaží nič prikrášliť, no i napriek tomu je svojim obsah jemná, až krehká. Nemá žiaden zámer, chce len potešiť. Pohladiť. Táto rozprávka je doslova ako ušitá na to, aby sa pri nej schúlilo pod paplónom a potom už len usnulo... Rozprávka o Maruške rozpráva príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa narodí krásne ako obrázok. Dobrá sudička jej navyše do vienka prisúdi i obrovské srdce plné lásky! Avšak radosť Maruškiných rodičov dlho netrvá a končí sa príchodom zlej sudičky. Na Maruškine útle plecia je naložená krutá kliatba, pred ktorou niet úniku. Maruška si z nej najskôr ťažkú hlavu nerobí, ale ako plynie čas, čoraz viac a viac spoznáva, čo do vienka dostala. Dej: Rozprávka o Maruške rozpráva príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa narodí krásne ako obrázok. Dobrá sudička jej navyše do vienka prisúdi i obrovské srdce plné lásky! Avšak radosť Maruškiných rodičov dlho netrvá a končí sa príchodom zlej sudičky. Na Maruškine útle plecia je naložená krutá kliatba, pred ktorou niet úniku. Maruška si z nej najskôr ťažkú hlavu nerobí, ale ako plynie čas, čoraz viac a viac spoznáva, čo do vienka dostala

Všetko to jedného dňa začala úplne obyčajná ovocná muška, ktorá za mnou deň čo deň chodila a mne napadlo, že to by muselo byť skvelé mať takú mušku ako domáce zvieratko! A keďže čosi také nie je možné, nuž som si to aspoň predstavila. Aby muške v mojej predstave nebolo smutno, vymyslela som jej priateľku pehavú Izidoru. Muška je mierne strašidelnou, no definitívne ľúbeznou rozprávkou o dievčatku, sirote, menom Izidora, ktorej robí spoločnosť obyčajná ovocná muška. Rozprávka nám pripomína, aké dôležité je vidieť veci nielen ako obyčajné predmety, ale aj ako príbehy, ktoré sa za nimi schovávajú. V súčasnosti na tieto veci zabúdame. Rovnako ako zabúdame na rozprávky. Izidore ich nikdy nikto nečítal, a predsa si k nim našla cestu. Ba i verí, že sú pre nás veľmi dôležité. Lebo len ak si ich v sebe nosíme, môžu sa nám diať veci zázračné Takisto ani na silu a čaro rozprávok by sme nikdy nemali zanevrieť, darmo ako starí sme. Lebo s rozprávkou v srdci je hneď krajšie na svete!

Sivá planéta v sebe skrýva príbeh malej Vavy, dievčatka, ktoré rodičia opustili. V snahe darovať mu lepšiu budúcnosť, ho nechali pred obchodom lakomého Komudusa. Ten mu naveľa daroval nikým nechcenú sivú planétu, ktorá sa ho ako vlastná matka ujala a po svojom ho vychovala. Sivá planéta je veršovaný príbeh o sile priateľstva, ktorá premôže i chladné sivé srdcia. No hovorí aj o lakomstve a osamelosti, ktoré ešte nikdy nikoho šťastným neurobili. Ani bohatého Komudusa

Kde bolo, tam bolo, boli raz jedny šaty, ktoré boli žlté ako hlavička púpavy a celé bodkované. Jedného dňa sa však do mesta prihnal silný vietor a bodky zo šiat odfúkol! Podarí sa ich Lule nájsť a vrátiť späť na šaty, kam patria?