Jana Bodnárová strana 3 z 3

Ďalšou novinkou z vydavateľstva Tranoscius, ktorá práve prichádza na knižný trh, je výber z literárnej tvorby Jany Bodnárovej s názvom Čas a (bez) čas. Ide o posledný – siedmy zväzok edície Profily, ktorú vo vydavateľstve vytvoril a editorsky viedol nedávno zosnulý Vladimír Petrík. Profilový výber Čas a (bez) čas je súborom poviedok, úryvkov a dlhších próz Jany Bodnárovej z kníh: Z denníkov Idy V., bleskosvetlo/bleskotma, Tiene papradia, Insomnia, Takmer neviditeľný, Náhrdelník/obojok. Z poézie sa do výberu dostali texty zo zbierky Z periférií. Čas a (bez) čas obsahuje tiež rozhovory a kritické ohlasy či aktuálny rozhovor Vladimíra Petríka. Nechýba ani kalendárium autorkinho života a diela ako aj fotografický materiál zo života a tvorby Jany Bodnárovej.

Knižka Markéty Pilátovej „Kiko a tajomstvo papierového motýľa“ je plná záhad. Tá prvá záhada, ako sa japonské dievčatko Kiko dostane na zámok v Koměŕíži, sa vysvetlí hneď na začiatku. Jej otec je svetoznámy odborník, ktorý vie liečiť a opravovať vzácne staré knihy, aby ich príbehy nevybledli a aby si ich ľudia mohli čítať aj po niekoľkých storočiach. Bol teda ich reštaurátor, no Kiko hovorievala, že je lekár kníh. V knižnici kroměřížskeho zámku má opraviť už celkom zostarnuté stránky o slávnom Ryšavom kráľovi, ktorý kedysi dávno vyhnal z krajiny turecké vojská. A tu stojíme pred najväčšou záhadou. Pretože práve toto sa mu nie a nie podariť! Naopak. Každou novonanesenou farbou obrázok kráľa iba bledne a v jeho príbehu mizne čoraz viac stránok... Kto sa chce dozvedieť, čo za tým väzí, urobí dobre, ak bude Kiko sledovať pri jej dobrodružnom pátraní. To je i o tom, ako sa japonské dievčatko môže dorozumieť nielen s duchom zakliatej princeznej Františky, ale i s českými deťmi, ktorých reč nepozná, a predsa im v núdzi dokáže vysvetliť tajomstvo kúzelných japonských papierových motýľov i to, prečo ich v jednu chvíľu potrebuje od detí presne tisíc. A ako sa jej to podarí bez jediného českého slova, to samo je už nápad za milión.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Malé dievčatko Dita sa nudí len málokedy. V krátkych citlivých príbehoch so zvieratkami i ľuďmi zažíva rôzne dobrodružstvá. Neveríte? Tak sa spýtajte strateného motýľa, hovoriacej čínskej báby, harmonikára alebo Ditinej dvojníčky. Svätojánske mušky aj vám možno pomôžu zaspať a zo všetkého vás môže prebrať medveď tancujúci ako brušná tanečnica. A čo prastará mama a jej vrkoč? Dita vám povie všetko, čo zažila, len ju nechajte rozprávať. Príbehy poukazujú na pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom, odrážajú pocity Dity zo životných situácií a skúseností zo súčasného sveta. Pevne budujú morálne hodnoty, cit pre spravodlivosť, vnútorný svet a charakter dieťaťa. Knihu ilustrovala mladá slovenská výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá za knihy 13 a V melónovom cukre získala ako jediná Slovenka cenu z jedenástich medzinárodných ocenení na XXIV. ročníku Bienále ilustrácií Bratislava.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Knižka Markéty Pilátovej „Kiko a tajomstvo papierového motýľa“ je plná záhad. Tá prvá záhada, ako sa japonské dievčatko Kiko dostane na zámok v Koměŕíži, sa vysvetlí hneď na začiatku. Jej otec je svetoznámy odborník, ktorý vie liečiť a opravovať vzácne staré knihy, aby ich príbehy nevybledli a aby si ich ľudia mohli čítať aj po niekoľkých storočiach. Bol teda ich reštaurátor, no Kiko hovorievala, že je lekár kníh. V knižnici kroměřížskeho zámku má opraviť už celkom zostarnuté stránky o slávnom Ryšavom kráľovi, ktorý kedysi dávno vyhnal z krajiny turecké vojská. A tu stojíme pred najväčšou záhadou. Pretože práve toto sa mu nie a nie podariť! Naopak. Každou novonanesenou farbou obrázok kráľa iba bledne a v jeho príbehu mizne čoraz viac stránok... Kto sa chce dozvedieť, čo za tým väzí, urobí dobre, ak bude Kiko sledovať pri jej dobrodružnom pátraní. To je i o tom, ako sa japonské dievčatko môže dorozumieť nielen s duchom zakliatej princeznej Františky, ale i s českými deťmi, ktorých reč nepozná, a predsa im v núdzi dokáže vysvetliť tajomstvo kúzelných japonských papierových motýľov i to, prečo ich v jednu chvíľu potrebuje od detí presne tisíc. A ako sa jej to podarí bez jediného českého slova, to samo je už nápad za milión.

Malé dievčatko Dita sa nudí len málokedy. V krátkych citlivých príbehoch so zvieratkami i ľuďmi zažíva rôzne dobrodružstvá. Neveríte? Tak sa spýtajte strateného motýľa, hovoriacej čínskej báby, harmonikára alebo Ditinej dvojníčky. Svätojánske mušky aj vám možno pomôžu zaspať a zo všetkého vás môže prebrať medveď tancujúci ako brušná tanečnica. A čo prastará mama a jej vrkoč? Dita vám povie všetko, čo zažila, len ju nechajte rozprávať. Príbehy poukazujú na pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom, odrážajú pocity Dity zo životných situácií a skúseností zo súčasného sveta. Pevne budujú morálne hodnoty, cit pre spravodlivosť, vnútorný svet a charakter dieťaťa. Knihu ilustrovala mladá slovenská výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá za knihy 13 a V melónovom cukre získala ako jediná Slovenka cenu z jedenástich medzinárodných ocenení na XXIV. ročníku Bienále ilustrácií Bratislava.

Malé dievčatko Dita sa nudí len málokedy. V krátkych citlivých príbehoch so zvieratkami i ľuďmi zažíva rôzne dobrodružstvá. Neveríte? Tak sa spýtajte strateného motýľa, hovoriacej čínskej báby, harmonikára alebo Ditinej dvojníčky. Svätojánske mušky aj vám možno pomôžu zaspať a zo všetkého vás môže prebrať medveď tancujúci ako brušná tanečnica. A čo prastará mama a jej vrkoč? Dita vám povie všetko, čo zažila, len ju nechajte rozprávať. Príbehy poukazujú na pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom, odrážajú pocity Dity zo životných situácií a skúseností zo súčasného sveta. Pevne budujú morálne hodnoty, cit pre spravodlivosť, vnútorný svet a charakter dieťaťa. Knihu ilustrovala mladá slovenská výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá za knihy 13 a V melónovom cukre získala ako jediná Slovenka cenu z jedenástich medzinárodných ocenení na XXIV. ročníku Bienále ilustrácií Bratislava.

Knižka veršíkov pre deti, ktoré sa viažu k obľúbenému zvieratku – ku koníkovi. Deti v nej ájdu básne o morskom, zimnom, lúčnom, cirkusovom alebo zamilovanom koníkovi. vukomalebné básničky dotvárajú pestré ilustrácie významného slovenského výtvarníka Juraja Bartusza.

Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

V literárnej podobe filmového scenára Mandolína stavia na romantickom kontrapunkte tela a ducha, zmyselnosti a duchovnosti. Princíp „svetla a temnoty“ pokračuje v Nočnej samovrave, a „deň a noc“ sprevádza aj Popríbehy o nevšedných stretnutiach a útržkoch z korešpondencie so svetom, ktoré sa príbehmi stávajú až dodatočne tým, že sa stali hodnými zaznamenania. Bodnárová nás nenechá ľahostajnými ani nás celkom nevydá napospas melanchólii - pevnou rukou literarizácie nás pridrží nad okrajom čitateľskej a ľudskej priepasti.

Knižka veršíkov pre deti, ktoré sa viažu k obľúbenému zvieratku – ku koníkovi. Deti v nej ájdu básne o morskom, zimnom, lúčnom, cirkusovom alebo zamilovanom koníkovi. vukomalebné básničky dotvárajú pestré ilustrácie významného slovenského výtvarníka Juraja Bartusza.

An engrossing novel about the lives in a small Slovak town during the tumultuous twentieth century. In this highly acclaimed novel, Jana Bodnarova offers an engrossing portrayal of a small Slovak town and its inhabitants in the north of the country against the backdrop of the tumultuous history of the twentieth century. As Sara, the protagonist of Necklace/Choker, returns to her native town after many years in exile to sell the old family house and garden, she begins to piece together her family's history from snippets and fragments of her own memory and the diaries of her artist father, Imro. A talented painter, he survived the Holocaust only to be crushed by the constraints imposed on his art by Stalinist censorship, and Sara herself was later driven into exile after dreams of socialism with a human face were shattered by the Soviet-led invasion of Czechoslovakia in 1968. Through their stories, and that of Sara's friend, Iboja, the daughter of a hotelier, readers will be immersed in key moments of Slovak history and their bearing on the people in this less familiar part of Central Europe.

Kniha Dievčatko z veže je príbehom 10 ročnej Ajky, ktorá žije v neúplnej rodine: sama s mamou - architektkou, vo výnimočnom a vzrušujúcom prostredí zrekonštruovanej veže na okraji malého mesta. Dievčatko je zároveň obklopené zaujímavými ľuďmi. Sú nim i jej verná kamarátka, starý geológ, teta zaoberajúca sa alternatívnou medicínou, bývalý vojenský pilot, ktorý žije v Paríži, ale navštevuje svojich príbuzných v mestečku, cirkusový chlapec, s ktorým Ajka zažije prvú lásku, a najmä mamin priateľ, ast ronóm Daniel, ktorý najprv vyvoláva v dievčatku emocionálny zmätok - útek z domu - ale neskôr, keď Daniel v špici veže umiestni ďalekohľad a pozoruje s Ajkou nočnú oblohu, získava si dôveru dievčatka. Kniha v ďalšom pláne vedie deti i k ekologickému cíteniu /napr. popis oslavy Dňa Zeme v planetáriu/ a zároveň sa usiluje vyvolať sympatie detského čitateľa voči životu detí, ktoré žijú v neúplných rodinách, a to cez pôsobivý príbeh ich rovesníčky.

Finalista literárnej ceny Anasoft litera 2009. Pozrite si aj ostatných nominovaných... Poetická autobiografia života a tvorby Jany Bodnárovej je chválou pomalosti: spomalených spomienok i ľudí z okraja, ktorí spomaľujú našu uháňajúcu každodennosť. Aj pri čítaní musíme spomaliť, ak si nechceme nechať ujsť niektorý z odtieňov pozvoľna plynúcej poetiky niektorého z hyperrealistických fragmentov. V autobiografiách je možno veľa tajných zón, zakázaných miest v spomienkach tela i mysle. Je to skôr pohyb medzi túžbou (konečne) hovoriť o sebe a túžbou (predsa len) nedať si vypáčiť tajnú skrinku, pretože nevieme, kto ju bude mať v rukách.