Jana Bodnárová strana 3 z 4

Knižka Markéty Pilátovej „Kiko a tajomstvo papierového motýľa“ je plná záhad. Tá prvá záhada, ako sa japonské dievčatko Kiko dostane na zámok v Koměŕíži, sa vysvetlí hneď na začiatku. Jej otec je svetoznámy odborník, ktorý vie liečiť a opravovať vzácne staré knihy, aby ich príbehy nevybledli a aby si ich ľudia mohli čítať aj po niekoľkých storočiach. Bol teda ich reštaurátor, no Kiko hovorievala, že je lekár kníh. V knižnici kroměřížskeho zámku má opraviť už celkom zostarnuté stránky o slávnom Ryšavom kráľovi, ktorý kedysi dávno vyhnal z krajiny turecké vojská. A tu stojíme pred najväčšou záhadou. Pretože práve toto sa mu nie a nie podariť! Naopak. Každou novonanesenou farbou obrázok kráľa iba bledne a v jeho príbehu mizne čoraz viac stránok... Kto sa chce dozvedieť, čo za tým väzí, urobí dobre, ak bude Kiko sledovať pri jej dobrodružnom pátraní. To je i o tom, ako sa japonské dievčatko môže dorozumieť nielen s duchom zakliatej princeznej Františky, ale i s českými deťmi, ktorých reč nepozná, a predsa im v núdzi dokáže vysvetliť tajomstvo kúzelných japonských papierových motýľov i to, prečo ich v jednu chvíľu potrebuje od detí presne tisíc. A ako sa jej to podarí bez jediného českého slova, to samo je už nápad za milión.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Príbehy desaťročného dievčatka Barborky, ktorá žije v netradične veľkej, trojgeneračnej rodine v malom meste. Filmovú kameru zameriava na ľudí a veci, a tak si Barborka vo svojej fantázii vytvára imaginárne, drobné filmy. Knihu dopĺňajú ilustrácie Zbyňka Prokopa.

Príbehy desaťročného dievčatka Barborky, ktorá žije v netradične veľkej, trojgeneračnej rodine v malom meste. Filmovú kameru zameriava na ľudí a veci, a tak si Barborka vo svojej fantázii vytvára imaginárne, drobné filmy. Knihu dopĺňajú ilustrácie Zbyňka Prokopa.

Malé dievčatko Dita sa nudí len málokedy. V krátkych citlivých príbehoch so zvieratkami i ľuďmi zažíva rôzne dobrodružstvá. Neveríte? Tak sa spýtajte strateného motýľa, hovoriacej čínskej báby, harmonikára alebo Ditinej dvojníčky. Svätojánske mušky aj vám možno pomôžu zaspať a zo všetkého vás môže prebrať medveď tancujúci ako brušná tanečnica. A čo prastará mama a jej vrkoč? Dita vám povie všetko, čo zažila, len ju nechajte rozprávať. Príbehy poukazujú na pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom, odrážajú pocity Dity zo životných situácií a skúseností zo súčasného sveta. Pevne budujú morálne hodnoty, cit pre spravodlivosť, vnútorný svet a charakter dieťaťa. Knihu ilustrovala mladá slovenská výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá za knihy 13 a V melónovom cukre získala ako jediná Slovenka cenu z jedenástich medzinárodných ocenení na XXIV. ročníku Bienále ilustrácií Bratislava.

Malé dievčatko Dita sa nudí len málokedy. V krátkych citlivých príbehoch so zvieratkami i ľuďmi zažíva rôzne dobrodružstvá. Neveríte? Tak sa spýtajte strateného motýľa, hovoriacej čínskej báby, harmonikára alebo Ditinej dvojníčky. Svätojánske mušky aj vám možno pomôžu zaspať a zo všetkého vás môže prebrať medveď tancujúci ako brušná tanečnica. A čo prastará mama a jej vrkoč? Dita vám povie všetko, čo zažila, len ju nechajte rozprávať. Príbehy poukazujú na pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom, odrážajú pocity Dity zo životných situácií a skúseností zo súčasného sveta. Pevne budujú morálne hodnoty, cit pre spravodlivosť, vnútorný svet a charakter dieťaťa. Knihu ilustrovala mladá slovenská výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá za knihy 13 a V melónovom cukre získala ako jediná Slovenka cenu z jedenástich medzinárodných ocenení na XXIV. ročníku Bienále ilustrácií Bratislava.

Malé dievčatko Dita sa nudí len málokedy. V krátkych citlivých príbehoch so zvieratkami i ľuďmi zažíva rôzne dobrodružstvá. Neveríte? Tak sa spýtajte strateného motýľa, hovoriacej čínskej báby, harmonikára alebo Ditinej dvojníčky. Svätojánske mušky aj vám možno pomôžu zaspať a zo všetkého vás môže prebrať medveď tancujúci ako brušná tanečnica. A čo prastará mama a jej vrkoč? Dita vám povie všetko, čo zažila, len ju nechajte rozprávať. Príbehy poukazujú na pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom, odrážajú pocity Dity zo životných situácií a skúseností zo súčasného sveta. Pevne budujú morálne hodnoty, cit pre spravodlivosť, vnútorný svet a charakter dieťaťa. Knihu ilustrovala mladá slovenská výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá za knihy 13 a V melónovom cukre získala ako jediná Slovenka cenu z jedenástich medzinárodných ocenení na XXIV. ročníku Bienále ilustrácií Bratislava.

Malé dievčatko Dita sa nudí len málokedy. V krátkych citlivých príbehoch so zvieratkami i ľuďmi zažíva rôzne dobrodružstvá. Neveríte? Tak sa spýtajte strateného motýľa, hovoriacej čínskej báby, harmonikára alebo Ditinej dvojníčky. Svätojánske mušky aj vám možno pomôžu zaspať a zo všetkého vás môže prebrať medveď tancujúci ako brušná tanečnica. A čo prastará mama a jej vrkoč? Dita vám povie všetko, čo zažila, len ju nechajte rozprávať. Príbehy poukazujú na pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom, odrážajú pocity Dity zo životných situácií a skúseností zo súčasného sveta. Pevne budujú morálne hodnoty, cit pre spravodlivosť, vnútorný svet a charakter dieťaťa. Knihu ilustrovala mladá slovenská výtvarníčka Daniela Olejníková, ktorá za knihy 13 a V melónovom cukre získala ako jediná Slovenka cenu z jedenástich medzinárodných ocenení na XXIV. ročníku Bienále ilustrácií Bratislava.

Zbierka básní.

Súbor poviedok zo súčasného života detí, ktoré reflektujú ich bežné starosti, pocity a životné situácie v modernom svete. Každá poviedka sa venuje inej téme, ktorá môže detskú citlivosť veľmi zasiahnuť, napr. náznaky rasizmu, sociálne problémy, šikanovanie, spolužitie s deťmi mentálne postihnutými alebo chorými blízkymi ľuďmi, outsiderstvo... Riešením problémov sa stáva poukázanie na vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom vôbec. Ide o citovú kultiváciu dieťaťa, o pevné budovanie jeho vnútorného sveta a charakteru.

Súbor poviedok zo súčasného života detí, ktoré reflektujú ich bežné starosti, pocity a životné situácie v modernom svete. Každá poviedka sa venuje inej téme, ktorá môže detskú citlivosť veľmi zasiahnuť, napr. náznaky rasizmu, sociálne problémy, šikanovanie, spolužitie s deťmi mentálne postihnutými alebo chorými blízkymi ľuďmi, outsiderstvo... Riešením problémov sa stáva poukázanie na vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom vôbec. Ide o citovú kultiváciu dieťaťa, o pevné budovanie jeho vnútorného sveta a charakteru.

Kniha Dievčatko z veže je príbehom 10 ročnej Ajky, ktorá žije v neúplnej rodine: sama s mamou - architektkou, vo výnimočnom a vzrušujúcom prostredí zrekonštruovanej veže na okraji malého mesta. Dievčatko je zároveň obklopené zaujímavými ľuďmi. Sú nim i jej verná kamarátka, starý geológ, teta zaoberajúca sa alternatívnou medicínou, bývalý vojenský pilot, ktorý žije v Paríži, ale navštevuje svojich príbuzných v mestečku, cirkusový chlapec, s ktorým Ajka zažije prvú lásku, a najmä mamin priateľ, ast ronóm Daniel, ktorý najprv vyvoláva v dievčatku emocionálny zmätok - útek z domu - ale neskôr, keď Daniel v špici veže umiestni ďalekohľad a pozoruje s Ajkou nočnú oblohu, získava si dôveru dievčatka. Kniha v ďalšom pláne vedie deti i k ekologickému cíteniu /napr. popis oslavy Dňa Zeme v planetáriu/ a zároveň sa usiluje vyvolať sympatie detského čitateľa voči životu detí, ktoré žijú v neúplných rodinách, a to cez pôsobivý príbeh ich rovesníčky.

Kniha Dievčatko z veže je príbehom 10 ročnej Ajky, ktorá žije v neúplnej rodine: sama s mamou - architektkou, vo výnimočnom a vzrušujúcom prostredí zrekonštruovanej veže na okraji malého mesta. Dievčatko je zároveň obklopené zaujímavými ľuďmi. Sú nim i jej verná kamarátka, starý geológ, teta zaoberajúca sa alternatívnou medicínou, bývalý vojenský pilot, ktorý žije v Paríži, ale navštevuje svojich príbuzných v mestečku, cirkusový chlapec, s ktorým Ajka zažije prvú lásku, a najmä mamin priateľ, ast ronóm Daniel, ktorý najprv vyvoláva v dievčatku emocionálny zmätok - útek z domu - ale neskôr, keď Daniel v špici veže umiestni ďalekohľad a pozoruje s Ajkou nočnú oblohu, získava si dôveru dievčatka. Kniha v ďalšom pláne vedie deti i k ekologickému cíteniu /napr. popis oslavy Dňa Zeme v planetáriu/ a zároveň sa usiluje vyvolať sympatie detského čitateľa voči životu detí, ktoré žijú v neúplných rodinách, a to cez pôsobivý príbeh ich rovesníčky.

Knižka veršíkov pre deti, ktoré sa viažu k obľúbenému zvieratku – ku koníkovi. Deti v nej ájdu básne o morskom, zimnom, lúčnom, cirkusovom alebo zamilovanom koníkovi. vukomalebné básničky dotvárajú pestré ilustrácie významného slovenského výtvarníka Juraja Bartusza.