Mariapia Bonanateová

Píše sa rok 2016. Mladá nigérijská žena Joy sníva svoj sen o krásnej budúcnosti. Realita, v ktorej žije, jej ho však nedovolí dosnívať. Na jednej strane vidí chudobu krajiny a biedu rodiny, na druhej strane jej zhoda udalostí dáva nádej na dobrý zárobok v Európe. Odísť alebo neodísť? Sen je silnejší. Rozhodne sa. A tu sa začína skutočný a dramatický príbeh, ktorý vás priam vtláča do kresla – ako pri štarte lietadla. Joy je náhle vtiahnutá do siete organizovaného zločinu obchodovania s ľuďmi. Nie je to ľahké a lacné čítanie, ale pravdivé. Presne tak ako sám život. „Keď som sa ráno zobudila, nevedela som si hneď spomenúť na to, kde som. Nebola som v izbe v Castel Volturne, kde boli špinavobiele steny posiate vlhkými škvrnami, zatuchnutý vzduch nevetraného priestoru, kam som chodievala spať na niekoľko hodín v noci… Otvorila som okno dokorán a uvidela som nové slnko. Bola som slobodným človekom, ktorý sa naň môže dívať, koľko sa mu zachce. Bol máj, mesiac mojich narodenín, a slnko na oblohe jasne žiarilo.“ Príbeh Joy oslovil aj pápeža Františka, ktorý sa s ňou osobne stretol a sám napísal predslov k tejto knihe. „Ďakujem ti, že si nám dala možnosť spoznať svoj príbeh absolútnej odvahy. Umožňuje nám lepšie pochopiť tých, čo zažili útrapy obchodovania s ľuďmi. Najdrahšia Joy, buď odvážna, študuj a neboj sa. Si šikovná, len tak ďalej!“ napísal pápež František. V príbehu Joy sa spájajú životy mnohých iných, ktorí sa chytili do pekelnej pasce a postihla ich tragédia neviditeľného obchodu s ľuďmi. Je to príbeh na jednej strane neznámy, no na druhej strane podozrivo všadeprítomný v našej globalizovanej spoločnosti. Pozornému čitateľovi neujde, že jej krížová cesta je ako mozaika životov, ktoré prežívajú mnohí najzraniteľnejší bratia a sestry prehliadaní ostatnými. Joy až po svojom vylodení v Taliansku zistila, že ju podviedli a ocitla sa v rukách obchodníkov s ľuďmi. Zdá sa, že tento proces dehumanizácie sa začína vždy rovnako – človek je nútený opustiť svoju vlasť, aby sa stal súčasťou periférií veľkomiest. Tento „neviditeľný“ človek stratený v anonymite postupne prichádza o orientačné body svojej identity, ktoré ho spájajú s vlastnou kultúrou. S týmto problémom sa ešte aj dnes stretávajú mnohé rodiny. Obchodníci s ľuďmi sú indivíduá bez škrupúľ, ktoré ryžujú na nešťastí iných, využívajú ich zúfalstvo, aby ich zotročili. Vedia dokonca naplánovať „metodickú“ zradu – obetiam odoprú pravdivé informácie, až kým im násilie a bezprávie postupne nezoberú sny.