Ulrich Alexander Boschwitz

Román Cestujúci Ulricha Alexandra Boschwitza je mrazivý hitchcockovský triler z nacistického Nemecka. Rukopis tejto knihy bol takmer osemdesiat rokov stratený, a keď roku 2018 vyšiel v Nemecku po prvý raz, stal sa nielen literárnou senzáciou, ale aj dôkazom, že o utrpení nemeckých židov sa vedelo už dlho pred vojnou. Písal sa november 1938, keď ťažké čižmy nacistov stúpili na koberec židovského obchodníka Otta Silbermanna. Unikol im len o vlások a vyrazil na svoju bezcieľnu púť naprieč Nemeckom v snahe zachrániť si aspoň holý život. Stal sa z neho štvanec bez možnosti úniku. Román Cestujúci Ulricha Alexanda Boschwitza zachytáva udalosti spojené s Krištáľovou nocou, ktoré rozsahom i brutalitou predznamenali holokaust. Vypálené synagógy, rozbité sklá výkladov, židia zatknutí a odvlečení do koncentračných táborov. Ulrich Alexander Boschwitz napísal román Cestujúci v roku 1938, tesne po pogromoch Krištáľovej noci. Napísal ho závratnou rýchlosťou za štyri týždne a jeho próza má rovnaké tempo. Je to dokonalý triler o zúfalej snahe prežiť v nacistickom Nemecku. Hlavný hrdina Otto Silbermann strieda vlaky, prechádza mestami, stretáva ľudí, z ktorých ide strach. Panika hlavnej postavy sa chorobne stupňuje, až sa napokon desí aj ostatných židov. Dobre situovaný a spokojný podnikateľ sa v priebehu niekoľkých týždňov stane štvancom, majiteľ šesťizbového bytu sa zmení na utečenca bez domova. Román Cestujúci je napínavé i desivé čítanie o Nemecku po prebratí moci nacistami. Ukazuje, že utrpenie židov, ich okrádanie, týranie, väznenie, deportácie a vraždenie patrili medzi všeobecne známe a banálne skutočnosti. Všetci vedeli, čo sa deje, a až na vzácne výnimky mlčali, alebo dianie otvorene podporovali. Román Cestujúci Ulricha Alexandra Boschwitza vychádza v preklade Michala Hvoreckého.

Román Cestujúci Ulricha Alexandra Boschwitza je mrazivý hitchcockovský triler z nacistického Nemecka. Rukopis tejto knihy bol takmer osemdesiat rokov stratený, a keď roku 2018 vyšiel v Nemecku po prvý raz, stal sa nielen literárnou senzáciou, ale aj dôkazom, že o utrpení nemeckých židov sa vedelo už dlho pred vojnou. Písal sa november 1938, keď ťažké čižmy nacistov stúpili na koberec židovského obchodníka Otta Silbermanna. Unikol im len o vlások a vyrazil na svoju bezcieľnu púť naprieč Nemeckom v snahe zachrániť si aspoň holý život. Stal sa z neho štvanec bez možnosti úniku. Román Cestujúci Ulricha Alexanda Boschwitza zachytáva udalosti spojené s Krištáľovou nocou, ktoré rozsahom i brutalitou predznamenali holokaust. Vypálené synagógy, rozbité sklá výkladov, židia zatknutí a odvlečení do koncentračných táborov. Ulrich Alexander Boschwitz napísal román Cestujúci v roku 1938, tesne po pogromoch Krištáľovej noci. Napísal ho závratnou rýchlosťou za štyri týždne a jeho próza má rovnaké tempo. Je to dokonalý triler o zúfalej snahe prežiť v nacistickom Nemecku. Hlavný hrdina Otto Silbermann strieda vlaky, prechádza mestami, stretáva ľudí, z ktorých ide strach. Panika hlavnej postavy sa chorobne stupňuje, až sa napokon desí aj ostatných židov. Dobre situovaný a spokojný podnikateľ sa v priebehu niekoľkých týždňov stane štvancom, majiteľ šesťizbového bytu sa zmení na utečenca bez domova.  Román Cestujúci je napínavé i desivé čítanie o Nemecku po prebratí moci nacistami. Ukazuje, že utrpenie židov, ich okrádanie, týranie, väznenie, deportácie a vraždenie patrili medzi všeobecne známe a banálne skutočnosti. Všetci vedeli, čo sa deje, a až na vzácne výnimky mlčali, alebo dianie otvorene podporovali.

BERLIN, NOVEMBER 1938. With storm troopers battering against his door, Otto Silbermann must flee out the back of his own home. He emerges onto streets thrumming with violence: it is Kristallnacht, and synagogues are being burnt, Jews rounded up and their businesses destroyed. Turned away from establishments he had long patronised, betrayed by friends and colleagues, Otto finds his life as a respected businessman has dissolved overnight. Desperately trying to conceal his Jewish identity, he takes train after train across Germany in a race to escape this homeland that is no longer home. Twenty-three-year-old Ulrich Alexander Boschwitz wrote The Passenger at breakneck speed in 1938, fresh in the wake of the Kristallnacht pogroms, and his prose flies at the same pace. Shot through with Hitckcockian tension, The Passenger is a blisteringly immediate story of flight and survival in Nazi Germany.

1938. november 10-én, a Kristályéjszaka másnapján Otto Silbermann dühödt üvöltözésre riad a lakásában: „Kinyitni, zsidó!" Silbermann kénytelen a hátsó ajtón át elmenekülni. A mindaddig köztiszteletnek örvendő zsidó kereskedő ettől kezdve üldözöttként él, megfosztva otthonától, vagyonától, méltóságától. Egyfolytában úton van, vonatokon keres menedéket, s a legkülönfélébb emberekkel hozza össze a sors: a nemzetiszocialista rezsim kollaboránsaitól a megfélemlített gyanakvókon át a bátrakig, akik megpróbálnak segíteni neki. Az utazó a náci zsidóüldözés legkorábbi irodalmi dokumentuma, első kézből való híradás a németországi pogromokról, melyekkel kezdetét vette a zsidók szisztematikus kiirtása. Otto Silbermann történetében olyan közelről és olyan élesen rajzolódik ki a német társadalom és Európa tragédiája, hogy szinte arcul csapja az olvasót. Boschwitz 1938 novemberében, huszonhárom évesen, néhány hét alatt vetette papírra Az utazó kéziratát, mely angol fordításban jelent meg 1939-ben. Négy évvel később, pár héttel halála előtt megírta édesanyjának, hogy a regényt éppen átdolgozza. A javított kézirat első felét elküldte volt fogolytársával Európába, ám az sosem érkezett meg, a második felével pedig már nem készülhetett el. A háború után többen megpróbálták kiadatni az eredeti német szöveget, többek között Heinrich Böll is, ám a kiadók rendre elutasították. A több évtizeden keresztül elfelejtett történetre a Klett-Cotta kiadó talált rá újra, és mikor 2018-ban kiadták, az év irodalmi szenzációja lett.