Teresio Bosco

"Tegyetek hamar jótetteket, mert lehet, hogy később nem lesz rá időtök, és így tévedésbe eshettek!" "Aki jótetteket vet, jó gyümölcsöt arat." "Isten legnagyobb ellensége a bűn." "A leghatékonyabb eszköz a bűnök megbocsátásának elnyerésére és az örök élet biztosítására a kisgyermekek iránt tanúsított szeretet." "A fiatalok jelentik Jézus és Mária örömét." "Keressétek a lelkeket, de ne a pénzt, ne a kitüntetést, ne is a méltóságot!" "Aki megmenti a lelkét, mindent megment; aki elveszti a lelkét, mindent elveszít." Ez a különleges gyűjtemény Don Bosco saját írásaiból válogat. Tartalmazza többek között visszaemlékezéseit, leveleit, útmutatásait, továbbá megismerhetjük belőle sajátos pedagógiai módszerét, és híres álmait, amelyekben meglátta a szalézi rend jövőjét. A könyv nemcsak a rendhez közel állók érdeklődésére tarthat számot, de azokéra is, akik szeretnének mélyebben megismerkedni Don Bosco lelkiségével és tanításaival.

Niektoré životné udalosti nám občas jednoducho „sadnú“. A podobne aj určité osoby prídu „vhod“. Niekto tomu hovorí náhoda, iný Božia prozreteľnosť. V pravom čase a na pravom mieste vstupuje na scénu života Ján Bosco. V Európe sa práve prudko rozvíja industrializácia, ktorá posúva ľudstvo dopredu, ale zanecháva za sebou ohromnú biedu v najrôznejších podobách. Najmä deti a mladých počuť, ako bezradne kričia, ako zúfalo búchajú na bránu a volajú o pomoc. Ján Bosco sa v druhej polovici 19. storočia vďaka vrodeným schopnostiam a darom nadprirodzena snaží odpovedať na intelektuálnu, kultúrnu, sociálnu a mravnú biedu mladého človeka pod Alpami. Tento taliansky kňaz, otec a učiteľ mladých, našiel originálny spôsob, ako byť chlapcom a dievčatám nablízku, ako si získať ich srdcia. Je to súhra dobroty a láskavosti vychovávateľa, ktorý múdro predkladá mladému človeku požiadavky, aby postupne dokázal vyzrievať a preberať zodpovednosť. Životný príbeh Jána Bosca je inšpiráciou pre otca, matku, učiteľa, vychovávateľa, mladého človeka…

Svätec nikdy nerastie sám. Don Bosco rástol v láskavom rodinnom prostredí, ktoré vytvárala svojou dobrotou jeho mama. Margita Occhienová (1788 – 1856) veľmi dobre rozumela životu, preto aj ľudia rozumeli jej. „Ľudová“ spiritualita tejto ženy sa zakladala na evanjeliových hodnotách. Ján Bosco ich prijal, žil a použil ako tehličky svätosti, ktorá nespočíva v pochopení ťažkých teologických kníh, ale v láskavej službe tým, čo sú okolo nás. Mama Margita zomrela 25. novembra 1856 v prítomnosti svojho syna a mnohých chlapcov. Jej život je aj po dvesto rokoch inšpiráciou pre každého, kto chce byť vždy na pulze dní, bližšie k srdcu iných aj k Bohu.