Radovan Brenkus

Brenkusovo nové prozaické dielo je presiaknuté sviežou variabilitou, kombinovanou s absurditou. Autor v desiatich poviedkach rozohráva s čitateľom netradičnú hru na archetypy. Namiesto pôvodnej charakteristiky, ktorú jednotlivé archetypy predstavujú, ponúka charakteristiku absurdnú či úplne zdeformovanú. Faust, upír, dieťa trpiace na leukémiu, víla či bezdomovec – to všetko sú vzory, prototypy, ktoré čitateľa ohromia svojim správaním a nekonvenčnými situáciami. Dielo okrem netypického námetu iste zaujme aj početnými epitetonmi, ktoré len umocňujú škandalóznu emotívnosť, vyburcovanú vyššie spomenutou absurditou – paralelou dneška. Je dobré, že po troch básnických zbierkach sa Brenkus o čitateľskú verejnosť uchádza aj prozaickou knižkou.

Dym z ríše tieň je zbierkou, ktorá prináša mnoho neexistujúcich spojení, obmedzenú popisnosť, vzájomné prepájanie a akumulovanie prekvapivých obrazov. Autor ich nie vždy dosiahol metaforou, ale majú svoj pôvod v spojení metafory a metonymie: "A množenie rúk / je odbíjanie svedomia / až na veky viek / práchnivých rakiev" (s. 70). Na týchto obrazoch nás upúta narušenie očakávaných kauzálnych spojení. To núti čitateľa sledovať nie vonkajšie, ale vnútorné súvislosti, vyvolávajúce nielen silné dojmy paradoxu či kontrastu, ale tiež významovo mnohoznačné výpovede s rafinovanými myšlienkovými a estetickými hrami, a to aj za cenu občasného zahaľovania a potláčania myšlienkovej línie básne. Brenkus od zbierky k zbierke presadzuje právo na autonómnosť svojho básnického jazyka, právo na chápanie a prijímanie poézie ako slobodného sebavyjadrovania vlastného subjektu.

Radovan Brenkus (30. 1. 1974) je autorom básnických zbierok Pochod mŕtvych (1997), Rekviem v prachu (2002), Romanca s bludičkou (2005) a Dym z ríše tieňov (2009). V próze zaujal poviedkovou knihou Návraty pekla (2005,v poľštine 2013). Tento raz sa prezentuje poémou Snívanie s netvorom. Ide o nebanálny "príbeh" nešťastnej a poznačenej lásky, v strete s úvahami o bohu a morálnom stave ľudstva. Umiestnený v iných než súčasných reáliách ukazuje vôľu zachovať si dôstojnosť v každej situácii, čím sa obohacuje skúsenosť obyčajnej a pritom zvláštnej dvojice. Z ich dialógov sa odvíja úcta k preferovaným hodnotám a k svetu, s ktorého neporiadkom nesúhlasia, hoci prijímajú, čo im osud prináša. Znamená to, že sú bezmocní, že sa poddajú? Pri čítaní tejto poémy sa vynárajú aj iné otázky. Jednako nezostávajú bez odpovedí - čitateľ ich nachádza vo veršoch, alebo sám vo svojej predstave. Knižku obohacujú pôsobivé ilustrácie akademického sochára Martina Račku.

Problému narastajúcej priepasti medzi bohatými a chudobnými sa nemohol vyhnúť ani Korczak, sociálnym rámcom jeho diela sú práve najchudobnejšie vrstvy, a to najmä deti na okraji spoločnosti. Ich domovom je ulica, kde nedoživené a krajne zanedbané klamú, žobrú alebo predávajú hoci aj kvety, aby získali drobné na prežitie. Zachraňujú sa, ako len môžu, pretože nemajú iné východisko. Napriek trpkým skúsenostiam si dokážu obdivuhodne poradiť so svojou rolou, nechýba im značne vyzretá emocionalita, zodpovednosť za druhého, zmysel pre dôstojnosť. Ich svet si vytvára vlastné pravidlá, v nejednej situácii reagujú s pocitom poníženia a búria sa proti nevítaným votrelcom.

Problému narastajúcej priepasti medzi bohatými a chudobnými sa nemohol vyhnúť ani Korczak, sociálnym rámcom jeho diela sú práve najchudobnejšie vrstvy, a to najmä deti na okraji spoločnosti. Ich domovom je ulica, kde nedoživené a krajne zanedbané klamú, žobrú alebo predávajú hoci aj kvety, aby získali drobné na prežitie. Zachraňujú sa, ako len môžu, pretože nemajú iné východisko. Napriek trpkým skúsenostiam si dokážu obdivuhodne poradiť so svojou rolou, nechýba im značne vyzretá emocionalita, zodpovednosť za druhého, zmysel pre dôstojnosť. Ich svet si vytvára vlastné pravidlá, v nejednej situácii reagujú s pocitom poníženia a búria sa proti nevítaným votrelcom.