Alena Brindová
autor
Prekročenie frontovej línie
Básnická kniha Aleny Brindovej Prekročenie frontovej línie je vo svojej podstate ľúbostnou poéziou. K odvekej téme lásky však pristupuje inovatívne, cez viacvrstvový obraz vnútorného aj partnerského zápasu, ktorý sa stáva súčasťou komplexnej metafory „frontovej línie“. Zobrazenie v knihe je niekedy doslovné a historicky dokumentárne, ako nám ho zachováva kolektívna pamäť, inokedy zasa privátnejšie, týka¬júce sa dvojice milencov, ktorí rovnako ako súperiace strany taktizujú, hľadajú prieniky jedného k druhému a bránia sa, keď pociťujú ohrozenie. Poetka podáva ponory do svojho súkromia zasadené do úžasnej rôznorodosti sveta ako príbehy či podobenstvá, v ktorých je zreteľný nielen pohyb, ale tiež charakteristika skutočného života. Je to poézia bez kompro¬misu: toho umeleckého aj toho osobného. Brindová sa nechce vzdať možností dobývať svet jeho sústredeným štúdiom, pohrúžením sa do jeho diania, v ktorom je najdôležitejšie vedieť, aké je to milovať či byť milovaný. To všetko aj za cenu, že týmto odovzdaním sa láske a svetu sa vystavujeme väčšej zraniteľnosti.
Horolezci
Debutová básnická zbierka Aleny Brindovej Horolezci je podľa očakávaní svieža a nad očakávania vyzretá. Poetka vo svojej tvorbe vyjadruje vzácnu okolnosť bytia, a to, že niekam patrí. Vníma sa ako súčasť veľkého rozrôzneného sveta, v ktorom presne cíti svoje miesto. Priznáva sa a ctí si svoj rodinný pôvod, ktorý jej dáva ukotvenie v priestore a čase. Súčasťou jej identity je tiež napojenie na dejiny a realitu sveta žien, ktorý prijíma nielen ako svoje právo, ale aj prednosť. Základom Brindovej básní je výstižný postreh, odhaľovanie skrytých súvislostí a sústredené zamyslenie sa nad vlastnou situáciou a situáciou iných, s ktorými poetku viaže empatické puto. Autorka vychádza z pozície človeka, ktorý vie, kým je, no zároveň potrebuje napredovať, niekedy až unikať do výšok alebo hĺbok, a ak pritom narazí na fyzické hranice, nebojí sa nazrieť aj do metafyzického sveta. I keď má básnické písanie pevne v rukách, je tu stále dosť priestoru na sebairóniu a zdravé pochybnosti, ktoré knihe dávajú rozmer ľudskosti.