Peter Bučány

Je to už dávno, čo Učiteľ z Nazareta na púšti povedal: „Nielen z chleba žije človek.“ Adresoval to každému, kto je permanentne nasýtený, presýtený, kto nepozná hlad duše iba hlad tela. Hovorí to teda aj nám, ktorí sa máme tak dobre, že nevládzeme žiť. Odkedy ako ľudstvo ignorujeme túto pravdu o človeku, život prestal byť o potešení z darov zeme a z technológií, o kráse prírody, harmónii tela a duše, pokojnom rannom pití kávy, o úcte k solidarite a mieru. Zabudli sme na duchovno v nás. Dnes by sme radi, ak by sa dalo, aj chlieb ponúkli za lásku, radosť, pokoj, ale nevieme, ako na to, odkiaľ začať. Táto kniha ponúka impulzy, ako sa vrátiť opäť k sebe, poskladať svoje rozbité vnútro, nadviazať spojenie tela s dušou a s tým na púšti, ktorý nám sám o sebe povedal, že je život.

Ako je možné, že jeden verí v Boha a veci sa mu v živote pekne ukladajú, a druhý verí, a takmer nič mu nevychádza? Prečo sa niekto modlí, a nevie sa vymaniť zo sietí, do ktorých sa zamotal, a iný sa modlí a dokáže pred nimi uniknúť? Čo je to za vieru, ktorá niekoho premieňa k dobrému a iného nezmení? Nie je viera ako viera… Na stránkach najnovšieho knižného titulu z edície Viera do vrecka s názvom Existuje Boh, v ktorého verím? nájdeme niekoľko obrazov Boha, ktorého človek nosí v hlave, a vôbec nevie o tom, že je to iba fikcia, výmysel. Môžeme však spoznať aj Boha, ktorý túži po vzťahu s človekom, aby mu daroval účasť na svojom živote a premieňal ho na svojho syna, dcéru. Samozrejme, ak to človek chce.

Dnes nám na stole máločo chýba. Často máme viac, ako by sme potrebovali. V mori povinností a v púšti duchovnej prázdnoty sa nedokážeme ubrániť emocionálnemu stresu, ktorý nás pobáda cez deň vyjedať, večer sa prejedať a pred spánkom sa občerstviť. Vedecké objavy postupne odkrývajú, čo sa v týchto chvíľach deje v našom tele, ako pracuje trávenie, čo nám o tom hovorí hlava a ako sa cítime. Naše telo vie pracovať, ale potrebuje aj oddychovať. Dokáže istý čas ísť na plné obrátky, prispôsobiť sa ojedinelým okolnostiam, ale vie aj povedať: dosť. Ak mu porozumieme a osvojíme si niekoľko z dobrých návykov, štedro sa nám odmení.

Prečo sa bojíme? A čoho sa bojíme? Dá sa strach ovládnuť? Čo nám o strachu hovorí Božie slovo? Jestvuje liek, ktorý nás oslobodzuje od prílišnej ťarchy strachu? Otázky, ktoré si v riadkoch tejto publikácie pýtajú odpovede. Iste nie vyčerpávajúce, ale mohli by nám pomôcť porozumieť svojim obavám a strachu, aby sme sa menej báli a viac žili.

Človek odnepamäti slávi neopakovateľné chvíle v živote, ale aj okamihy veľkých zmien: narodenie, maturita, svadba, ukončenie školy… Sú to rituály našich dní. Nesmú chýbať. Potrebujeme ich, pretože tak ako deti potrebujeme snívať a súčasne žiť, nanovo si pripomínať a nezabúdať. U Židov boli slávnosti zárukou, že sa nezabudne na mocné činy, ktoré Boh vykonal v dejinách v prospech národa a jeho ďalších generácií. A jubilejné roky sú v kresťanstve vstúpením do milosrdnej lásky Boha, ktorý cez svojho Syna všetko stvorenie obnovuje svojím požehnaním. Stránky tejto knižky pomáhajú, podobne ako každé jubileum, vystúpiť zo všedného do nevšedného, z profánneho do sviatočného.

Pravda sa dnes nenosí. Mnohí to už trpko pocítili na vlastnej koži. Vystriedali ju rôzne spôsoby lži, poloprávd a konšpirácií. A niekedy ani nevieme, kde ju hľadať. Máme okolo seba čoraz viac ľudí, pre ktorých sa klamstvo stalo životným štýlom, pracovnou náplňou, zdrojom majetku a moci. Uvedomujeme si, že ľudstvo nikdy nemalo k dispozícii toľko informácií ako dnes. Ale zároveň sme nikdy neboli vystavení toľkým klamstvám ako v online priestore. Internet a sociálne siete nám na jednej strane uľahčujú život a prácu, no na druhej strane nás vedia pomýliť. Ako sa nedať oklamať? Dá sa poznať pravda a čo to vlastne pravda je? Kam až klamstvo siaha? Táto kniha prináša viaceré cenné podnety pre každého, kto nechce byť klamaný.

Zem a ja, ja a Zem patríme k sebe. Nežijem na pustom ostrove, ďaleko od všetkých. Naše domčeky, malé záhradky, deti, priatelia – všetko a všetci, sme súčasťou iného omnoho väčšieho príbytku vo vesmíre, inej väčšej záhradky s 8 miliardami ľudí. Volá sa Zem. Dokáže sa o nás postarať a nasýtiť nás. Chráni nás a všetko riadi tak, aby sme si život mohli naozaj užívať. V posledných desaťročiach sa však u nej čosi zmenilo. Akosi jej ubúda síl. Stratila niečo aj zo svojej krásy a nevládze. Smutné je, že tento stav si nezapríčinila sama, je za tým človek. Rovnako ako naša planéta v minulosti, aj my v prítomnosti potrebujeme pochopiť a ukázať, že sa o ňu vieme postarať, ochrániť ju, aby tak ona mohla zachovať to najcennejšie – život.

Je Cirkev v kríze? Dnes často nemáme čas uvažovať nad vecami a najradšej by sme hneď poznali odpovede na svoje otázky. Neraz sa uspokojíme s odpoveďou typu áno alebo nie. A mnohým to stačí. Ale nastolená otázka a téma, tak ako aj mnohé v živote, nás chcú posunúť ďalej, od povrchného pohľadu k reálnejšiemu. Kto rád hľadá a objavuje, drží v ruke ten správny podnet. Odpoveď si po prečítaní urobí sám a verím, že pravdivejšiu, ako je len áno alebo nie.