Michail Bulgakov strana 7 z 7

Michail Bulgakov sa narodil 15. mája 1891 v Kyjeve, jeho otec bol profesorom na teologickej akadémii. Michail absolvoval kyjevské gymnázium a v roku 1916 lekársku fakultu kyjevskej univerzity. Dva roky - počas revolúcie pracoval ako lekár na dedine v Smolenskej gubernii, potom sa vrátil domov do Kyjeva, kde žil až do jesene 1919, keď Kyjev obsadili denikinovci. Tí ho pri ústupe prinútili evakuovať na juh, usadil sa vo Vladikavkaze. Tam ponúkol svoje sily revolučnému výboru, bol vedúcim literárneho oddelenia ľudového komisariátu, začal sa venovať literatúre, písal fejtóny a divadelné hry. Po krátkom pobyte vo Vladikavkaze sa v roku 1921 presťahoval do Moskvy a stal sa spolupracovníkom časopisu Siréna (Gudok). V jeho redakcii sa zoznámil s veľkými literárnymi osobnosťami - s Katajevom, Babeľom, Iľfom, Petrovom, Olešom. Moskovské noviny a časopisy mu uverejňovali poviedky, písal divadelné hry. V roku 1925 mu vyšiel prvý román - Biela garda, v tom čase ešte v divadlách úspešne uvádzali jeho hry. Kritika však čoraz viac útočila na jeho kritický postoj k sovietskej spoločnosti a všetky hry boli postupne stiahnuté z repertoáru. Nemal z čoho žiť, bol zúfalý, nedovolili mu ani vysťahovať sa do zahraničia. Až v roku 1930 mu dovolili pracovať ako asistentovi réžie v divadle MCHAT. (Bolo to krátko po samovražde Majakovského, možno sa obávali, aby neskončil svoj život podobne aj on). Ďalšie Bulgakovove diela už však nevyšli, zostali len v rukopisnej podobe. Uznanie za jeho umeleckú tvorbu sa mu dostalo až po smrti. Michail Bulgakov zomrel na dedičnú chorobu obličiek 10. marca 1940 v Moskve.

Bulgakov začal svoju literárnu tvorbu satirickými grotesknými poviedkami, ktoré mu vyšli najskôr v moskovských časopisoch. Bol to cyklus poviedok Zápisky na manžetách a Zápisky mladého lekára. Poviedky boli inšpirované lekárskou praxou. Nasledovala novela Osudné vajcia, ktorú vysoko ocenil aj Maxim Gorkij. V roku 1925 mu vyšla prvá kniha, výber poviedok pod názvom Diaboliáda. Literárni kritici jeho poviedky charakterizovali ako fantastiku, zakorenenú vo všednej realite s rýchlym striedaním obrazov ako vo filme. Poviedky Psie srdce, Osudné vajcia a Diaboliáda boli pre autora akýmsi tvorivým laboratóriom, ktorým sa pripravoval na svoje neskoršie literárne diela. V tom istom roku vydal aj svoj prvý román Biela garda. Dej románu sa začína odvíjať v roku 1918, v druhom roku od začiatku revolúcie a zároveň v roku, keď autorovi zomrela matka. Na motívy svojho románu Bulgakov čoskoro napísal originálnu divadelnú hru Dni Turbinovcov, ktorú už v roku 1926 uviedlo Moskovské umelecké divadlo MCHAT. V tom istom roku mu Vachtangovovo divadlo v Moskve inscenovalo ďalšiu hru - Zojkin byt a začala sa hrať aj jeho ďalšia hra Purpurový ostrov. Hoci všetky hry boli divácky veľmi úspešné, pre Bulgakova charakteristický satirický pohľad na život a na porevolučnú spoločnosť vyvolával nepriateľské reakcie kritiky a najmä schvaľujúcich politických orgánov. Hru Útek (1928) mu už inscenovať nepovolili. Začiatkom 30. rokov, keď sa mu podarilo získať zamestnanie pomocného režiséra v moskovskom Veľkom divadle, napísal novelu Život pána Moliéra i hru Moliére. V tejto hre, podobne aj v hre Puškin Bulgakov rozpracoval tému konfliktu umelca s despotickým spoločenským systémom. Dôvernú znalosť problematiky divadla predviedol aj v próze Divadelný román. Jeho najznámejšie a na celom svete slávne dielo je Majster a Margaréta, satiricko-groteskné spracovanie faustovského motívu, bolo vzdané na niekoľko etáp. Prvý krát ho vytlačili v roku 1966/67 na pokračovanie v skrátenej forme v literárnom časopise Moskva - skoro 30 rokov po smrti autora. Mnohí znalci pokladajú túto knihu za najlepšie dielo ruskej literatúry v 20. storočia.

(foto: wikipedia)