Čajak Ján ml.

„Nebývali ďaleko jeden od druhého. Jano Sklár, mládenec ešte, ale už zrelý, veď mu už prešlo 26 rôčkov, býval od Zuzy Čížikovej len štyri či päť numier vzdialený. A čože je to? Veď je to len pár krokov-skokov a už je pri Zuziných dverciach. Zuza tiež už bola v rôčkoch, totiž podľa výpočtu nášho národa, kde sa dievky vydávajú v šestnástom, najviac už v osemnástom roku a ona už mala 24…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Osud dvoch malých chlapcov, ktorých otec bojuje vo vojne a matka ich pre zlú sociálnu situáciu nechala na starosť richtárovi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Stalo sa to znenazdania, tak, ako keď sa slama chytí a v druhom okamihu už blčí. Tak to bolo aj s Ondrom Suchárom…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ten, kto je čestný, skromný a spravodlivý, má v živote viac než ten, kto hromadí majetok a správa sa nepoctivo. Klasika zo zlatého fondu SME.

Miško, malý, belasooký, kučeravý chlapec bol neposedný ani živé striebro. Nebol veľmi oduševnený matkinou žiadosťou. Nehľadel práve láskave na kolísku, kde ležaly asi polročné dvojčatá. Zvážnel. Rozmýšľal akoby sa mohol vykĺznuť, veď počul štebot lastovičiek pod strechou a veselý krik a shon ihrajúcich sa detí na ulici... Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ako dôležití sú pre národ uvedomelí obyvatelia miest, obchodníci a podnikatelia? Veľmi, je presvedčený Ján Čajak v románe o Rodine Rovesných (1909). Hovorí aj o tom, že ak sa človek vzdá svojho svetonázoru, presvedčenia a vytrhne sa z domova, nemôže to dobre dopadnúť.