Vladimíra Čavojová

Ak ste siahli po tejto knihe, je možné, že ste čítali niektorú z našich predchádzajúcich kníh, ako boli Prečo ľudia veria nezmyslom a Prečo ľudia potrebujú krízy. Čo nové sa dá o téme nepodložených presvedčení v dobe polykríz napísať? Na rozdiel od našich predchádzajúcich kníh je táto určená skôr pre odbornú verejnosť, študentov spoločenských vied, či ľuďom z hocijakej oblasti, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom, ako funguje ľudská myseľ a ktoré faktory prispievajú k urputnosti nepodložených presvedčení, a zároveň sa neboja ponoriť hlbšie do psychologického skúmania. Ľudia na jednom konci názorového spektra nevedia pochopiť, prečo ľudia na druhom konci veria dezinformáciám, kým tí ľudia na druhom konci zasa nechápu, ako je možné, že to tí prví nevidia rovnako jasne ako oni. Toto nepochopenie vedie k čoraz väčšej frustrácii a polarizácii – navzájom si nadávame do dezolátov, slniečkárov, rusofilov, katolibancov, liberálnych fašistov a múdrosráčov. Táto kniha je pokusom o objasnenie, prečo si navzájom nerozumieme v tom, ako si vysvetľujeme fungovanie spoločnosti a sveta okolo nás. Veríme, že správne porozumenie tomu, čo nás spája a rozdeľuje, je prvým krokom k snahe zmierňovať spoločenskú polarizáciu, po ktorej v dnešnej dobe mnohí túžia.

Ak ste siahli po tejto knihe, je možné, že ste čítali niektorú z našich predchádzajúcich kníh, ako boli Prečo ľudia veria nezmyslom a Prečo ľudia potrebujú krízy. Čo nové sa dá o téme nepodložených presvedčení v dobe polykríz napísať? Na rozdiel od našich predchádzajúcich kníh je táto určená skôr pre odbornú verejnosť, študentov spoločenských vied, či ľuďom z hocijakej oblasti, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom, ako funguje ľudská myseľ a ktoré faktory prispievajú k urputnosti nepodložených presvedčení, a zároveň sa neboja ponoriť hlbšie do psychologického skúmania. Ľudia na jednom konci názorového spektra nevedia pochopiť, prečo ľudia na druhom konci veria dezinformáciám, kým tí ľudia na druhom konci zasa nechápu, ako je možné, že to tí prví nevidia rovnako jasne ako oni. Toto nepochopenie vedie k čoraz väčšej frustrácii a polarizácii – navzájom si nadávame do dezolátov, slniečkárov, rusofilov, katoli¬bancov, liberálnych fašistov a múdrosráčov. Táto kniha je pokusom o objasnenie, prečo si navzájom nerozumieme v tom, ako si vysvet¬ľujeme fungovanie spoločnosti a sveta okolo nás. Veríme, že správne porozumenie tomu, čo nás spája a rozdeľuje, je prvým krokom k snahe zmierňovať spoločenskú polarizáciu, po ktorej v dnešnej dobe mnohí túžia.

Krízy zvyčajne vnímame ako nebezpečný, drahý a vyčerpávajúci stav, ktorý odvádza ľudskú energiu a pozornosť od bežnej agendy a priorít. Na ľudskú históriu sa dá pritom nahliadať ako na živú reťaz žánrovo rozmanitých, neraz tragických spoločenských kríz pretkaných len vzácnymi obdobiami prosperity a pokoja. Cieľom tejto knihy je pozrieť sa bližšie na to, ako sa ľudia vyrovnávajú s krízami, nájsť opakujúce sa mechanizmy a vzorce správania, a zasadiť tieto poznatky do širšieho kontextu kríz, ktoré máme ako druh za sebou - ako aj tých, ktoré nás možno ešte len čakajú. Jednotlivé kapitoly sa venujú aj týmto témam: - Kríza ako príležitosť na zmenu - Prečo sa cez krízy zvyšuje viera v nezmysly - Ako lockdown ovplyvnil naše sociálne vzťahy - Kríza duševného zdravia - Osobné financie v kríze - Globálne otepľovanie: hoaxy, fikcie a fakty - Psychológia klimatickej nečinnosti

Krízy zvyčajne vnímame ako nebezpečný, drahý a vyčerpávajúci stav, ktorý odvádza ľudskú energiu a pozornosť od bežnej agendy a priorít. Na ľudskú históriu sa dá pritom nahliadať ako na živú reťaz žánrovo rozmanitých, neraz tragických spoločenských kríz pretkaných len vzácnymi obdobiami prosperity a pokoja. Cieľom tejto knihy je pozrieť sa bližšie na to, ako sa ľudia vyrovnávajú s krízami, nájsť opakujúce sa mechanizmy a vzorce správania, a zasadiť tieto poznatky do širšieho kontextu kríz, ktoré máme ako druh za sebou – ako aj tých, ktoré nás možno ešte len čakajú. Jednotlivé kapitoly sa venujú aj týmto témam: Kríza ako príležitosť na zmenu Prečo sa cez krízy zvyšuje viera v nezmysly Ako lockdown ovplyvnil naše sociálne vzťahy Kríza duševného zdravia Osobné financie v kríze Globálne otepľovanie: hoaxy, fikcie a fakty Psychológia klimatickej nečinnosti

Viera v nezmysly sa prelína celými dejinami ľudstva. Ale až dnes má tak veľa nových podôb a názvov. Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia. O význame týchto slov svedčí aj to, že sa v posledných rokoch viaceré z nich objavili v anketách alebo v rozhodnutiach odborných porôt o slovo roka. História pri ceste za poznaním je bohatá na ľudské omyly. Keď však hovoríme o postfaktuálnej dobe, hovoríme o tom, že badať ústup záujmu o pravdu. Nepodložené presvedčenia sa dnes šíria rýchlejšie ako kedysi a kým ich niekto uvedie na správnu mieru, škoda je už dávno napáchaná. Navyše aj dávno vyvrátené nepravdy sa k nám neustále vracajú zo záhrobia, ako napríklad presvedčenie o plochosti Zeme. Trend ignorovania pravdy má mnoho prejavov, tím slovenských psychológov v tejto publikácii uvádza desiatky príkladov a hľadá cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.

Viera v nezmysly sa prelína celými dejinami ľudstva. Ale až dnes má tak veľa nových podôb a názvov. Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia. O význame týchto slov svedčí aj to, že sa v posledných rokoch viaceré z nich objavili v anketách alebo v rozhodnutiach odborných porôt o „slovo roka“. História pri ceste za poznaním je bohatá na ľudské omyly. Keď však hovoríme o postfaktuálnej dobe, hovoríme o tom, že badať ústup záujmu o pravdu. Nepodložené presvedčenia sa dnes šíria rýchlejšie ako kedysi a kým ich niekto uvedie na správnu mieru, škoda je už dávno napáchaná. Navyše aj dávno vyvrátené nepravdy sa k nám neustále vracajú zo „záhrobia“, ako napríklad presvedčenie o plochosti Zeme. Trend ignorovania pravdy má mnoho prejavov, tím slovenských psychológov v tejto publikácii uvádza desiatky príkladov a hľadá cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.