Ivan Čičmanec

Po štyroch esejistických zbierkach, knižne publikovaných v rozpätí zhruba desiatich rokov (2012 až 2023, naposledy: V zajatí zvedavosti), prichádza Ivan Čičmanec s novým súborom esejí LIEČIVÁ SILA ODSTUPU. Nedokazuje v ňom – najmä v prvej časti Kontexty doby (a paradoxy kultúry) – len svoju občiansku bdelosť a vlastne aj individuálnu poctivosť, ale aj svoju citlivú vnímavosť a odovzdanosť záležitostiam ľudského ducha. Eseje z druhej časti nazvanej Literatúra v pohybe (ad: Kafka, Čechov, Dostojevskij, Baudelaire, Flaubert / Jesenský, Timrava, Voskovec a Werich, Kadlečík, Branko, Lasica a i.) prezrádzajú, ako veľmi sú tieto dva referenčné okruhy u Čičmanca prepojené; autor tu venuje pozornosť najmä tým tvorcom a tvorkyniam, ktorí z veľkej časti napomáhali svojmu národu dozrieť a postaviť sa na vlastné nohy. Súbor uzatvára osobnejšie ladená tretia časť Za oponou, tematicky v rozpätí od spomienok na detstvo až po starobu – a nevyhne sa ani vojne na Ukrajine. ? Vďaka viacstrannému odstupu – geografickému, kultúrnemu, vekovému a, v neposlednom rade, aj vzdelanostnému či intelektuálnemu – mnohé skutočnosti, na ktoré Čičmanec upozorňuje, máme možnosť uzrieť očistené od banálnych detailov a nadbytočných kučierok, v ich vlastnom svietivom (alebo temnom) aranžmáne, a mnohé príkoria, obavy či hrozby zakúsiť v oveľa väčšej naliehavosti – aj náš zosun na šikmú plochu. Spisovateľa pri jeho uvažovaní vedie obava o moderné demokratické Slovensko, ktoré sa dnes čoraz väčšmi ponára do vĺn politickej či ideologickej radikalizácie, hodnotovej polarizácie a populizmu, ale aj nacionálneho (nekultúrneho) spiatočníctva. ? Knihu zostavila a úvod do nej napísala Stanislava Chrobáková Repar. ? „Slovo ,elita? nadobúda v našich časoch čoraz pejoratívnejší význam, čo zreteľne naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Elita by predsa mala byť čímsi úctyhodným – a dnes by to v našej časti sveta malo platiť dvojnásobne, keďže elitu si volíme sami. Pravda, nie je vylúčené, že práve v tom tkvie časť problému“ (I. Č., z kapitoly Psychologické korene pravicového populizmu). ? Ivan ČIČMANEC (1942) je prozaik, básnik, autor literárnych, filozofických a teatrologických štúdií, ktorý od roku 1969 žije v Nórsku, kde sa postupne vyprofiloval aj ako publicista a prekladateľ. Po roku 1989 mu v slovenčine (okrem esejí) vyšli dve básnické zbierky a tri prozaické knihy, naposledy zbierka poviedok Zažité a vysnívané (2022).

? Kniha Ivana Čičmanca V ZAJATÍ ZVEDAVOSTI je výberom autorových literárnovedných esejí, filozofických úvah a vedeckých štúdií z obdobia rokov 2001 – 2022. Pozostáva z dvoch častí nazvaných KORPUS a BONUS: prvej odbornejšej a druhej ladenej osobnejšie. ? Autor nachádza oporu v proto/existencialistickej filozofii A. Schopenhauera, F. Nietzscheho a S. Kierkegaarda, resp. vo francúzskom existencializme; jej súčasťou je aj viera v slobodnú vôľu človeka a v jeho schopnosť najvyššej duchovnej sebarealizácie. ? Jadro knihy tvoria rozpravy o tvorcoch J. Kráľovi, A. Škarvanovi, J. Maliarikovi, G. Vámošovi, D. Tatarkovi, J. Vanovičovi, J. Johanidesovi a iných. Nechýba ani niekoľko významných mien nórskej (J. Bj?rneboe, S. S?terbakken, N. Grünfeldová) a svetovej (D. Defoe, F. M. Dostojevskij, F. Kafka, S. Beckett) literatúry. ? Čičmancov autorský prístup sa pohybuje v rozpätí medzi vedeckou interpretačnou metódou, autobiografickým písaním a beletristickým štýlom, čím robí toto náročné myšlienkové podujatie dostupným aj pre menej rozhľadených, avšak zvedavých čitateľov. IVAN ČIČMANEC (* 1942 v Bratislave) je prozaik, básnik, autor literárnych, filozofických a teatrologických štúdií, publicista a prekladateľ. Od roku 1969 žije v Nórsku, po Novembri 1989 sa zapojil do oficiálneho literárneho života na Slovensku; publikuje v tlači, rozhlase aj knižne. V r. 2013 sa za svoje preklady slovenskej literatúry do nórčiny stal laureátom Ceny P. O. Hviezdoslava. Naposledy mu knižne vyšli: zbierka poviedok Zažité a vysnívané (2022), zbierka esejí Život je len chodiaci tieň (2019) a medzižánrová kniha Z večerných kontemplácií (2019).

Ivan Čičmanec je slovenský prozaik, esejista, básnik a prekladateľ žijúci viac než polstoročie v Nórsku. Na Slovensku dosiaľ vydal sedem kníh, z toho štyri vo vydavateľstve MilaniuM. Kniha Zažité a vysnívané je výberom z jeho poviedkovej tvorby z rokov 1978 – 2018. Niektoré poviedky predstavujú relatívne tradičný epický žáner, iné sú impresionistickým záznamom existenciálne vypätej situácie, ďalším nechýbajú prvky fantastiky či jazykového experimentu. Niektoré príbehy sú plné napätia, občas na hranici hororu, iné charakterizuje ironizujúci postoj ku skutočnosti a značná dávka čierneho humoru. Na pozadí tém celého súboru však cítiť vážny filozofický pohľad na javy ako láska, sloboda, utrpenie a túžba človeka po zmysluplnej existencii.

Život je len chodiaci tieň: Výber z esejí a článkov (2013-2017). Výberom esejí, článkov a úvah z r. 2013 - 2018 Život je len chodiaci tieň nadväzuje výborný, no často opomínaný slovenský teatrológ, esejista, prozaik a básnik Ivan Čičmanec, žijúci už 50 rokov v nórskom Osle, na svoju knihu Krehké čaro disonancií (Kalligram 2012), sčasti na knihu Z večerných kontemplácií (Hronka 2019) a dopĺňa tak pozoruhodný súbor svojich prozaických, a filozofických kníh, čo v posledných 15 rokoch vyšli vo vydavateľstve MilaniuM, ktoré vydalo tiež jeho zbierku básní Fialová hudba. Súčasťou knižného výberu Život je len chodiaci tieň sú analytické pohľady na literárne dielo klasikov (Shakespeare, Ibsen, Vajanský či Timrava) a tiež kratšie zamyslenia nad tvorbou a spoločenskými aktivitami slovenských spisovateľov (Ivan Kadlečík a Július Vanovič).

Táto knižná publikácia má poeticko-reflexívny charakter. Text knihy je rozdelený na rad kratších navzájom voľne súvisiacich kapitoliek, v ktorých sa kontrapunkticky striedajú esejistické úvahy z oblasti filozofie, estetiky, literatúry a náboženstva s čisto beletristickými útvarmi, ktoré majú charakter krátkej poviedky alebo básne v próze. Celý kontemplatívny cyklus predstavuje moderného človeka ako rozštiepenú a rozporuplnú bytosť, zároveň však poukazuje na jeho duchovný a tvorivý potenciál, vďaka ktorému môže jednotlivec tieto svoje ohraničenia prekonávať. Autor sa okrem iného pokúša hľadať najhlbšie motívy ľudského konania a aj analyticky spochybňovať viaceré z tzv. tradičných, resp. etablovaných právd a naznačovať možnosti ciest tvorivého a samostatne mysliaceho človeka k dosiahnutiu vnútornej slobody. V reflexívnych častiach dominujú témy kozmického rozmeru človeka a existenciálnej revolty, v beletristických sekvenciách je zasa častý motív spoločenského outsidera a pútnika, pričom pútnictvo sa tu dá chápať aj ako metafora duchovného hľadania. Kniha myšlienkovo nadväzuje na viaceré prúdy staršieho aj novšieho európskeho, sčasti aj ázijského myslenia (starogrécka filozofia, židovsko-kresťanská duchovná tradícia, hinduizmus, budhizmus, filozofia Schopenhauera, Nietzscheho, existencializmus, psychoanalýza a i.).

Bratislavský satyr

Ivan Čičmanec sa svojou štvrtou knihou na slovenskom knižnom trhu konečne predstavuje aj ako básnik. Jeho FIALOVÁ HUDBA je podľa jeho slov "básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa". Aj literárny kritik Igor Hochel, ktorý ku knihe napísal doslov, vyzdvihol vnútornú dimenziu Čičmancovej poézie: "Jeho báseň preniká pod kožu človeka súčasnej éry, vstupuje do nášho, ale aj do autorovho svedomia. Zároveň kladie univerzálne otázky, ktoré odnepamäti sprevádzajú ľudskú existenciu.

Po "gnostických meditáciách" V ohnisku neprítomnosti (2006, MilaniuM) prichádza Ivan Čičmanec, slovenský autor, prekladateľ a publicista, žijúci štyridsať rokov v Nórsku, s novou knihou. V tomto súbore piatich poviedok zobrazil svojich protagonistov v hraničných existenciálnych situáciách, pričom spoločným menovateľom je nerealizovaná túžba po plnom, intenzívnom živote. Postavám bránia v životnom rozlete vonkajšie sily, ale aj ich vlastné vnútorné ohraničenia. Silnou motiváciou v ich skutkoch a túžbach je erotika (videná v širokom zábere), ako aj potreba ľudskej spolupatričnosti a existenciálneho zaradenia. Ivan Čičmanec použil vo svojich poviedkach rozličné uhly pohľadu a spôsoby, ako rozpovedať príbeh: od relatívne tradičného, psychologického rozprávania o nenaplnenom vzťahu osamelého mladého muža a ženy cez absurdistický dialóg manželského páru, cez vnútorný monológ, ktorý odhaľuje čitateľovi len fragmenty zo života muža od jeho narodenia až po okamih smrti, cez fiktívny dialóg ženy (odsúdenej za vraždu milenca) s nemenovaným spovedníkom až po epištolárnu trýznivú spoveď muža, ktorý záhadným spôsobom prišiel o svoju manželku. Niektorým príbehom nechýba ani kriminálna zápletka.

Po "gnostických meditáciách" V ohnisku neprítomnosti (2006, MilaniuM) prichádza Ivan Čičmanec, slovenský autor, prekladateľ a publicista, žijúci štyridsať rokov v Nórsku, s novou knihou. V tomto súbore piatich poviedok zobrazil svojich protagonistov v hraničných existenciálnych situáciách, pričom spoločným menovateľom je nerealizovaná túžba po plnom, intenzívnom živote. Postavám bránia v životnom rozlete vonkajšie sily, ale aj ich vlastné vnútorné ohraničenia. Silnou motiváciou v ich skutkoch a túžbach je erotika (videná v širokom zábere), ako aj potreba ľudskej spolupatričnosti a existenciálneho zaradenia. Ivan Čičmanec použil vo svojich poviedkach rozličné uhly pohľadu a spôsoby, ako rozpovedať príbeh: od relatívne tradičného, psychologického rozprávania o nenaplnenom vzťahu osamelého mladého muža a ženy cez absurdistický dialóg manželského páru, cez vnútorný monológ, ktorý odhaľuje čitateľovi len fragmenty zo života muža od jeho narodenia až po okamih smrti, cez fiktívny dialóg ženy (odsúdenej za vraždu milenca) s nemenovaným spovedníkom až po epištolárnu trýznivú spoveď muža, ktorý záhadným spôsobom prišiel o svoju manželku. Niektorým príbehom nechýba ani kriminálna zápletka.

Slovenský spisovateľ Ivan Čičmanec žije od r. 1969 v Nórsku. V tejto zbierke svojských meditácií si predstavil, ako by vyzerali gnostické moditby - veriť a zároveň túžiť po poznaní.