Štefan Cifra

Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010). Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom Strma ravan. Člení sa na štyri časti, každá z nich je tematicky odlišná, napríklad Tŕň pod jazykom pripomína poetické politické komentáre. Takže pre Hronca niet témy, ktorú by sa nepokúšal spoetizovať. Autor stavia na sile logického kontrastu a navodenia silného pocitu. Autorova poézia písaná voľným veršom je zložitá, nedá sa čítať len povrchne. Treba si na ňu dožičiť čas, a rozlúštiť básnické hádanky. Z externého hľadiska sa niekedy ťažšie nahliada do myšlienkového procesu tvorcu, inokedy čitateľa zalejú vlny silných emócií alebo je vťahovaný do filozofických hlbín. Zaujímavosťou je fakt, ide o Slováka zo Srbska, čiže zbierka umožňuje pozoruhodné nahliadnutie do sveta slovenskej poézie, ktorá vzniká za hranicami nášho štátu.

Štefan Cifra prichádza so zbierkou poézie Čo s takým človekom? s cyklami Stretnúť niekoho a Človek v živote (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2014). V prvej časti prináša básnické štúdie pováh, vlastností a chýb v správaní človeka, skúma svet okolo seba, krehkosť citu a empatie... Cifra sa ukazuje ako prísny moralizátor, skúmajúci vinu, hriech, ublíženie, žiarlivosť, strach, sebanenávisť a bolesť... Jeho básne sú napísané s pátosom čistého človeka a hľadača. Druhá časť zbierky prináša záznamy životných situácií, udalostí, často zlomových, ako je narodenie či smrť dieťaťa pre rodiča, ale aj osudy reálnych či historických osobností, ktorých charizmatický odkaz dodnes osvecuje. Vďaka majstrovskému narábaniu poetickými a jazykovými prostriedkami Cifrove verše evokujú silný dojem, a to nielen v zobrazovaní predmetného, ale najmä pocitového, emotívneho a myšlienkového sveta. Autor už si v prvej zbierke Odrieknutý svet z roku 2001 našiel charakteristický rukopis, ktorý druhá zbierka Čo s takým človekom?, napísaná v rokoch 2001 až 2014, potvrdzuje a cizeluje. Ide o špecifický spôsob písania, o poéziu mysliteľskú, uvažujúcu, múdru, ktorá zodpovedá rukopisu vyzretého básnika.

Básne znamenitého Mikuláša Kováča sú malebnými plátnami harmonického sveta, v akom túžime žiť, hoci dnes akoby už zapadal za horizont, stráca sa nám z dohľadu a postupne i z pamäte. Nálady a situácie autor vykresľuje so zmyslom pre výtvarný detail. Zbierka Všetci ste v mojom srdci prítomní (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je súborom veršov z autorovej pozostalosti (obsahuje aj neuverejnené typicky kováčovské básnické skvosty). Je to skúsená poézia obsahom i formou, ku ktorej autor v tvorivom živote dozrel – košatá, presvetlená, voňavá. Sprostredkováva priamy zážitok, priamy kontakt s témou veršov. Čitateľa akoby prenášala do iného sveta a umožňovala mu chvíľu si v ňom požiť a prijať od poeta jeho skúsenosť. Kováčove verše prinášajú do neľudského sveta ľudskosť, klasický hodnotový systém predchádzajúcich generácií, kontakt s prírodou, zmysel pre duchovno. Svoje miesto si tu nachádza i svedomitá práca ako klasická hodnota i ľudská múdrosť prostého statočného človeka. Mnohé z veršov v zbierke patria k vrcholom autorovej tvorby. Na margo zbierky básnik a publicista Š. Cifra napísal: V Kováčových básňach sú „imanentne prítomné opozitá: na jednej strane hodnoty ľudskosti, kresťanského humanizmu, etickej sily umenia, poznania a vnímania prírody ako integrálnej súčasti existencie človeka, vrátane zvierat ako živých bytostí, na strane druhej sklony ľudí k egoizmu, hmotárskemu vzťahu k svetu a negatívne dôsledky necitlivého pôsobenia človeka, ľudskej civilizácie na živú prírodu... “ Posolstvo zbierky si zaslúži dostať sa k svojim adresátom – milovníkom kvalitnej slovenskej poézie.

Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010). Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom Strma ravan. Člení sa na štyri časti, každá z nich je tematicky odlišná, napríklad Tŕň pod jazykom pripomína poetické politické komentáre. Takže pre Hronca niet témy, ktorú by sa nepokúšal spoetizovať. Autor stavia na sile logického kontrastu a navodenia silného pocitu. Autorova poézia písaná voľným veršom je zložitá, nedá sa čítať len povrchne. Treba si na ňu dožičiť čas, a rozlúštiť básnické hádanky. Z externého hľadiska sa niekedy ťažšie nahliada do myšlienkového procesu tvorcu, inokedy čitateľa zalejú vlny silných emócií alebo je vťahovaný do filozofických hlbín. Zaujímavosťou je fakt, ide o Slováka zo Srbska, čiže zbierka umožňuje pozoruhodné nahliadnutie do sveta slovenskej poézie, ktorá vzniká za hranicami nášho štátu.