Anton Čulen

Príbehy z vojenského prostredia majú vždy osobitné čaro, zvlášť, ak sa rozprávačovi podarí zachytiť zvyčajne v ňom prítomný tragikomický rozmer. Aj zážitky vojaka Antona Čulena z jeho pôsobenia v Československej ľudovej armáde ? ktoré tvoria podstatnú časť tejto knižky ? sa čítajú prinajmenšom tak dobre ako Čierni baróni, či Haškov Švejk. Zásadný rozdiel je však v tom, že tu nejde o žiadnu literárnu štylizáciu, keďže zaznamenané skúsenosti plne zodpovedajú realite, tak ako sa stala. V knihe však ide aj o čosi viac: podať svedectvo o viere v Ježiša Krista v zložitých podmienkach komunistického režimu, jeho ateistického školstva i pracovného prostredia. A že to nebolo ľahké, sa presvedčí každý, kto sa do tejto knihy začíta. Vyšlo v spolupráci s Politickými väzňami ? Zväzom protikomunistického odboja.

Kniha je venovaná farárovi zo Žakoviec Mariánovi Kuffovi za duchovnú mobilizáciu slovenského národa zasväteného Sedembolestnej Panne Márii Patrónke Slovenska. Je to poďakovanie za jeho úspešný modlitbový zápas pomocou najmocnejšej zbrane na svete – svätým ružencom v ruke za odmietnutie Istanbulského dohovoru Národnou radou Slovenskej republiky. Úvod do knihy napísal historik František Vnuk, ktorý v ňom o. i. uvádza: „Táto publikácia je akoby zbierkou dokumentov k poslednému dejstvu tohto dramatického zápasu. Sú to nielen básnické komentáre Antona Čulena, ale aj povzbudivá kázeň rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika a svojrázne príhovory otca Mariána Kuffu. Tieto výzvy k činom odhaľujú podstatné črty spojeného úsilia, ktorým sa predbežne podarilo odvrátiť pohromu, ohrozujúcu dušu národa.“ Knihu vydala Aliancia za nedeľu – Slovensko o. z.