Kveta Dašková strana 3 z 3

Najnovšia zbierka Igora Hochela (má ich za sebou štyri) je veľkým prínosom do jeho literárneho myslenia, a teda i prínosom pre čitateľa. Hochel si zachováva lyrický tón, i racionálnu myšlienku, ale jeho posolstvo je na-liehavejšie, tematicky rozľahlejšie. Autorovi nejde iba o reflektovanie osobnej situácie, ale situácie ľudského rodu. Mal by ho skúsiť čítať i ten, kto dosiaľ poéziu ob-chádzal, a to aj, či najmä mladý čitateľ. Vychádza v sérii knižiek poézie zväčša mladých, (no nielen) autorov.

2. vydanie Ak už, žiaľ, latinčina nejestvuje ako jazyk, ktorým sa dorozumievala celá vzdelaná Európa, predsa ešte žije. S latinčinou sa stretávame na starých nápisoch, na pamätníkoch, náhrobkoch, historických pamiatkach, starých tlačiach. Latinčina starých pamiatok, to je prvá časť knihy. Donedávna mala osobitné postavenie latinčina v katolíckej liturgii a všeličo, vrátane nápisov v kostoloch, sa zachovalo, touto latinčinou sa zaoberá druhá časť knihy. Viditeľne v našom písomnom i hovorovom prejave pretrvávajú niektoré latinské slová a ustálené slovné spojenia - in medias res, et cetera, ad absurdum.. Tie sú v tretej časti knižky. Napokon sa s ňou stretávame v prísloviach, úsloviach, aforizmoch a sentenciách starovekých autorov, a tie všetky tvoria poslednú, najrozsiahlejšiu časť knižky.

2. vydanie Ak už, žiaľ, latinčina nejestvuje ako jazyk, ktorým sa dorozumievala celá vzdelaná Európa, predsa ešte žije. S latinčinou sa stretávame na starých nápisoch, na pamätníkoch, náhrobkoch, historických pamiatkach, starých tlačiach. Latinčina starých pamiatok, to je prvá časť knihy. Donedávna mala osobitné postavenie latinčina v katolíckej liturgii a všeličo, vrátane nápisov v kostoloch, sa zachovalo, touto latinčinou sa zaoberá druhá časť knihy. Viditeľne v našom písomnom i hovorovom prejave pretrvávajú niektoré latinské slová a ustálené slovné spojenia - in medias res, et cetera, ad absurdum.. Tie sú v tretej časti knižky. Napokon sa s ňou stretávame v prísloviach, úsloviach, aforizmoch a sentenciách starovekých autorov, a tie všetky tvoria poslednú, najrozsiahlejšiu časť knižky.

2. vydanie Ak už, žiaľ, latinčina nejestvuje ako jazyk, ktorým sa dorozumievala celá vzdelaná Európa, predsa ešte žije. S latinčinou sa stretávame na starých nápisoch, na pamätníkoch, náhrobkoch, historických pamiatkach, starých tlačiach. Latinčina starých pamiatok, to je prvá časť knihy. Donedávna mala osobitné postavenie latinčina v katolíckej liturgii a všeličo, vrátane nápisov v kostoloch, sa zachovalo, touto latinčinou sa zaoberá druhá časť knihy. Viditeľne v našom písomnom i hovorovom prejave pretrvávajú niektoré latinské slová a ustálené slovné spojenia - in medias res, et cetera, ad absurdum.. Tie sú v tretej časti knižky. Napokon sa s ňou stretávame v prísloviach, úsloviach, aforizmoch a sentenciách starovekých autorov, a tie všetky tvoria poslednú, najrozsiahlejšiu časť knižky.

2. vydanie Ak už, žiaľ, latinčina nejestvuje ako jazyk, ktorým sa dorozumievala celá vzdelaná Európa, predsa ešte žije. S latinčinou sa stretávame na starých nápisoch, na pamätníkoch, náhrobkoch, historických pamiatkach, starých tlačiach. Latinčina starých pamiatok, to je prvá časť knihy. Donedávna mala osobitné postavenie latinčina v katolíckej liturgii a všeličo, vrátane nápisov v kostoloch, sa zachovalo, touto latinčinou sa zaoberá druhá časť knihy. Viditeľne v našom písomnom i hovorovom prejave pretrvávajú niektoré latinské slová a ustálené slovné spojenia - in medias res, et cetera, ad absurdum.. Tie sú v tretej časti knižky. Napokon sa s ňou stretávame v prísloviach, úsloviach, aforizmoch a sentenciách starovekých autorov, a tie všetky tvoria poslednú, najrozsiahlejšiu časť knižky.

Príbeh zo života súčasných detí (či už takmer nedetí) je dnes v literatúre naozaj veľká vzácnosť. A ešte väčšia vzácnosť je, ak ten príbeh vychádza zo skutočnosti, a pritom je dynamický, plný napätia, prekvapení a zvratov. Hlavnými hrdinkami dielka sú tri speváčky a zároveň muzikantky, ktoré sa spolu so svojou „strelenou“ učiteľ-kou (tá je im zároveň kamarátkou, manažérkou, spoluhráčkou, psychológom, dobrým duchom i prísnou dirigentkou) chystajú na veľký súťažný festival, čo na prvý pohľad vyzerá ako úplne bežné a všedné. Ale spôsob autorkinho rozprávania, jej porozumenie pre piatacké túžby, smútky, bláznovstvá i prvé lásky je určite sviežim vetrom v našej hyperfantazijnej próze pre deti.

Dejiny ľudstva sú pestré a takisto rozmanitá je aj história jazykov. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi sa premiestňovali, stretávali a ovplyvňovali a odnášali si domov aj slová z iných krajín... Rozprávanie o starších, novších i celkom nedávno dovezených cudzích slovách.

Rozprávanie troch autorov o troch hlavných mestách susedných krajín: Slovenska, Maďarska, Rakúska...

Rozprávanie troch autorov o troch hlavných mestách susedných krajín: Slovenska, Maďarska, Rakúska...

Humorné príhody so zvieratkami, na pozadí ktorých rozpráva autorka aj o vlastnostiach jednotlivých zvierat, o ich správaní, vzťahu k človeku, človeka k nim.Pútavé a vzrušujúce rozprávanie, so zmyslom pre presnosť pri podávaní faktov, ale takisto so zmyslom pre humor a radosť z čítania. Knižka poradí nejednému malému chovateľovi.

Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktorého amalgam sa miestami olúpal, miestami sú v ňom drobné krakery, inde mapy a zájdeniny. To zrkadlo odráža presne, ale predmety obrazu akoby sa tým všetkým dostávali za či pred plochu zrkadla, akoby tie škvrny na ňom vyjadrovali škvrny či poškvrnenia na činoch, postojoch a konaní protagonistov, na ich charakteroch.Je to odraz a obraz doby nedávno minulej, trochu predminulej a sčasti i dnešnej, a ľudí v nich. Je Karvašovsky odhaľujúci, odkrývajúci, ironický, sarkastický, zavše až britký, ale aj mnohovrstvový, znalý ľudskej psychiky i ľudských slabostí, vzletov i bied ducha. Pri vyjadrovaní myšlienok – a tie nie sú obnosené, naopak, sú plodom zrelého talentu a širokého i hlbokého vzdelanostného zázemia – je Karvaš brilantný, takisto ako pri konštruovaní zápletiek a nečakaných finále.Áno, Karvaš sa vysporadúva s uplynulou dobou, s rokmi pred i po hodine H. Teda s tými, keď mohol publikovať i s tými dvadsiatimi, keď on, „narkoman“ tvorenia, nemohol uverejniť ani riadok a jeho hry stiahli z repertoáru divadiel. Kniha vychádza k nedožitým osemdesiatinám autora a 10. výročiu založenia vydavateľstva.

Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktorého amalgam sa miestami olúpal, miestami sú v ňom drobné krakery, inde mapy a zájdeniny. To zrkadlo odráža presne, ale predmety obrazu akoby sa tým všetkým dostávali za či pred plochu zrkadla, akoby tie škvrny na ňom vyjadrovali škvrny či poškvrnenia na činoch, postojoch a konaní protagonistov, na ich charakteroch.Je to odraz a obraz doby nedávno minulej, trochu predminulej a sčasti i dnešnej, a ľudí v nich. Je Karvašovsky odhaľujúci, odkrývajúci, ironický, sarkastický, zavše až britký, ale aj mnohovrstvový, znalý ľudskej psychiky i ľudských slabostí, vzletov i bied ducha. Pri vyjadrovaní myšlienok – a tie nie sú obnosené, naopak, sú plodom zrelého talentu a širokého i hlbokého vzdelanostného zázemia – je Karvaš brilantný, takisto ako pri konštruovaní zápletiek a nečakaných finále.Áno, Karvaš sa vysporadúva s uplynulou dobou, s rokmi pred i po hodine H. Teda s tými, keď mohol publikovať i s tými dvadsiatimi, keď on, „narkoman“ tvorenia, nemohol uverejniť ani riadok a jeho hry stiahli z repertoáru divadiel. Kniha vychádza k nedožitým osemdesiatinám autora a 10. výročiu založenia vydavateľstva.