Peter Karvaš

Táto Karvašova zbierka sa na knižných pultoch objavila už dvakrát. Prvá verzia uzrela svetlo sveta na začiatku druhej svetovej vojny a neskôr v prepracovanej verzii v roku 1966. Predstavuje tak dobovú ukážku z rokov štyridsiatych a šesťdesiatych. Autor využil formu krátkej poviedky. Príbeh je typický (čo zrejme vyplýva z dobovej "chute" vydať sa novými cestami) svojím intelektuálnym, polemickým nábojom, hoci mu nechýba patričná dynamika. Nie je mu cudzí dokonca ani detektívny nádych s prvkom tajomstva či miestami aj sci-fi. V súvislosti s Karvašom nemožno nespomenúť typický reportážny štýl, ktorý je pre čitateľa obzvlášť pútavý. Vzhľadom na rozdielne spoločensko-politické pozadie sa čitateľ musí vyrovnať s istou výzvou. Ide o primeranú interpretáciu dobových súvislostí tak, aby celé dielko dávalo zmysel. Tento prvok ocení najmä rozhľadený čitateľ.

Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktorého amalgam sa miestami olúpal, miestami sú v ňom drobné krakery, inde mapy a zájdeniny. To zrkadlo odráža presne, ale predmety obrazu akoby sa tým všetkým dostávali za či pred plochu zrkadla, akoby tie škvrny na ňom vyjadrovali škvrny či poškvrnenia na činoch, postojoch a konaní protagonistov, na ich charakteroch.Je to odraz a obraz doby nedávno minulej, trochu predminulej a sčasti i dnešnej, a ľudí v nich. Je Karvašovsky odhaľujúci, odkrývajúci, ironický, sarkastický, zavše až britký, ale aj mnohovrstvový, znalý ľudskej psychiky i ľudských slabostí, vzletov i bied ducha. Pri vyjadrovaní myšlienok – a tie nie sú obnosené, naopak, sú plodom zrelého talentu a širokého i hlbokého vzdelanostného zázemia – je Karvaš brilantný, takisto ako pri konštruovaní zápletiek a nečakaných finále.Áno, Karvaš sa vysporadúva s uplynulou dobou, s rokmi pred i po hodine H. Teda s tými, keď mohol publikovať i s tými dvadsiatimi, keď on, „narkoman“ tvorenia, nemohol uverejniť ani riadok a jeho hry stiahli z repertoáru divadiel. Kniha vychádza k nedožitým osemdesiatinám autora a 10. výročiu založenia vydavateľstva.

Publikácia Podoby Petra Karvaša prináša tri diametrálne odlišné, no predsa prepojené texty esej M. Šimečku Hra a dejiny. O filozofických a sociologických aspektoch občianskych hier Petra Karvaša, esej P. Karvaša Otvorené otázky a štúdiu M. Zvadu Život a dejiny. O spoločenských a politických aspektoch života a tvorby Petra Karvaša. To, čo ich odlišuje, je ich história, príčina a príbeh vzniku a následná cesta k zverejneniu. To, čo ich spája, je predovšetkým osobnosť Petra Karvaša a nástojčivá otázka vzťahu umenia a politiky, slobody umelca a moci v spoločnosti. Hľadanie odpovede na túto otázku je rovnako naliehavé dnes ako v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Zostavila, úvod, poznámky a komentáre napísala Zdenka Pašuthova Milana Šimečku a Petra Karvaša spájalo i spája viacero životných postojov a udalostí. Obaja boli ľavicovo orientovaní intelektuáli, ktorí videli nedokonalosti nastoleného spoločenského systému a obidvoch napokon režim vyhostil na okraj spoločnosti. Stretli sa priam symbolicky, v bode zlomu medzi utópiou a krízou rozvoja socialistickej spoločnosti, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pôsobil ako pedagógovia. Milan Šimečka prednášal dejiny filozofie (1957 1970), Peter Karvaš teóriu drámy a divadla (1956 1974). V čase normalizačných čistiek v sedemdesiatych rokoch museli obaja svoju pedagogickú kariéru ukončiť a obmedziť svoje verejné pôsobenie. Do verejného života sa vrátili po revolúcii v roku 1989 obaja však už iba nakrátko.

Peter Karvaš pátra v hlbinách vlastnej pamäti, z ktorej sa vynárajú spomienky na rodičov, najmä na milovanú mamu, starú mamu, spolužiakov a učiteľov, na život v Banskej Bystrici. Farbisto opisuje ulice a zákutia mesta v 20. a 30. rokoch: novorenesančnú vilu na Hornej ulici s ateliérom starého otca Dominika Skuteckého, námestie (vtedy ešte Masarykovo) s lákavými obchodíkmi, Benického a Ebnerov dom, Dolnú ulicu či proletársky Hušták a tiež živú tetu Vansovú v dome pri Bystričke. Mesto v spomienkach vytvára citové a sociálne zázemie pre generáciu, ktorá napokon dospela v Slovenskom národnom povstaní, a hoci Karvaš oživuje hlavne "svet včerajška", jeho krásy i tragédie, v rozprávaní môžeme rozoznať črty, ktoré nezostali iba minulým svedectvom. Nové vydanie knihy s fotografickou prílohou z rodinného albumu Karvašovcov a Skuteckých. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Kniha vyšla s finanćnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Vydanie knihy bolo realizované s podporou Mesta Banská Bystrica.

Audiokniha Sedm svědků, kterou napsal Peter Karvaš. Dva násilníci, jedna žena, jedna vražda a sedm svědků. Fakta, se kterými pracují dva policejní vyšetřovatelé. V Pivovarské ulici u domu číslo 133 se odehrála tragédie. Vidělo ji sedm lidí. Každý z nich ale o události vypovídá jinak.