Katarína Džunková

Katarína Džunková, víťazka mnohých literárnych súťaží, sa v novele Eupalinova láska (vydal Slovenský literárny klub v Českej republike, 2014) predstavuje ako hĺbavý a talentovaný prozaik. V próze, ktorá sa číta na jeden dych, rieši na pozadí očarenia krásou a umením antického sochára Eupalina otázku, či sebastrednosť a sebaláska je to hlavné, čo má hnať talent k tvorivosti, alebo či je umelec iba prostredník medzi ideálom a človekom. Nech čitateľa nemýli minuciózna znalosť antických reálií, v skutočnosti nejde o historickú prózu. Časy, keď svet hľadal šťastie v kalokagatii a nasýtení zmyslov, v kulte sily a krásy ako oslavy človeka, sú tu iba panorámou na pozadí prebúdzajúceho sa nového duchovného zmyslu. Do slovenskej prózy, ktorá neraz rieši iba úpadkové prejavy moderného človeka, sa tak vracajú motívy povolania k sebaprekonávaniu, k obeti ako vyššiemu princípu lásky. Lahodné čítanie, plné hĺbavých úvah, lyrický tón prózy na pomedzí básne, to všetko je Eupalinova láska ako logický stupeň v tvorbe tejto obdarenej autorky.

Katarína Džunková (1987) debutovala v roku 2010 básnickou zbierkou Palica brata a palica slnka, za ktorú bola ocenená prémiou Ceny Ivana Krasku a cenou za najlepší debut v ankete Kniha roka. Roku 2014 prozaicky debutovala novelou Eupalinova láska. Zbierka Veterné mesto je jej druhou knihou poézie. Hoci názov evokuje atmosféru Petrohradu, kde vznikla časť týchto básní, verše majú omnoho širší záber. Poetka v nich vysiela hlboké sondy do ľudskej duše a do dejín, aby nahmatala to, čo sa jej javí ako živé, pulzujúce srdce ľudskosti. Zbierka prináša nečakané objavy v námetoch, zachytených priam elegickým štetcom výtvarne nasýteného slova.

Kniha Kataríny Džunkovej predstavuje lyrické eseje zo všetkých európskych štátov uverejnených pôvodne na blogu úspešnej poetky a prozaičky. Publikovala ich v elektronickej podobe počas svojich potuliek po kontinente od Lisabonu až po Vladivostok. Sú to cestovateľské zápisky, písané ako inak srdcom, vnímavým, nežným, ale aj vzdelaným a múdrym. Autorka ako skutočný básnik neopakuje encyklopedické údaje, ale prepúšťa krajiny a národné kultúry svojím vnútrom, aby nahmatala ich živý, neopakovateľný pulz a napila sa z ich studničiek. Stretávame sa tak s ojedinelým, originálnym pohľadom na žáner cestopisu, ktorý je vlastne cestopisom duše a ducha. Vznikli tak texty blízke básni v próze. Nakoniec, ich autorka je ovenčená mnohými literárnymi cenami a za sebou má aj dve básnické knihy Palica brata a palica slnka, Veterné mesto, ako aj novelu Eupalinova láska. Eseje K. Džunkovej sprevádzajú autentické fotografie, ktoré dodávajú postrehom realistický rámec a tvoria druhú faktografickú rovinu autorkinej tvorby. Kniha ako celok je originálne dielo. Poteší čitateľa, ktorý túži po imaginatívnom vnímaní videného. Zúčastní sa tak fyzickej i duchovnej púte po zvláštnych miestach, svojsky exotických, zodpovedajúcich duši a naturelu autorky.

Poetka Katarína Džunková sa v knihe Premenená na hudbu pýta, čo robí človek, ale kladie aj principiálnejšiu otázku, čo robí človeka človekom. Obe otázky majú pritom nenápadne súkromnú a intímnu polohu, pretože sa týkajú rovnako samotnej autorky. Humanizmus v širšom aj úzkom význame slova sa prejavuje empatiou a pozornosťou voči všetkému, čo žije a dokáže pociťovať radosť a úzkosť. Nápadným znakom knihy je plnosť osobného nasadenia, plnosť zmyslových podnetov a v neposlednom rade naplnenie miery citu, rozumu a vzdelania, ktoré sa tu spájajú do oduševnenej vášne po živote. Robí to aj s rizikom, že nie každý bude ochotný zaujať k tvorbe, človeku a svetu rovnaký postoj. Džunková svoju poéziu formuluje ako ponuku, z ktorej sa dajú načerpať duchovné sily, estetické zážitky a nájsť cestu k iným a k sebe.