Ľudo Farkaš

Jednou vetou: básne o prežitom. V druhom zväzku čitateľsky príťažlivých básní ponúka autor zrelé lyricko-reflexívne texty s existencialisticky ladenou optikou. Poézia v podobe starostlivo vypracovaných, verzologicky vybrúsených a metaforicky vynaliezavo pestrých básní prináša výzvy, podnety i zamyslenia. Mimoriadne pôsobivá je záverečná časť, tvorená formou populárnych haiku. Knižka sa vyznačuje nevšedným nábojom autorovej životnej skúsenosti a nažitej múdrosti.

Autor, príslušník staršej, no ešte vždy strednej generácie, vstupuje do literatúry lyrickou výpoveďou, predstavujúcou jeho videnie sveta, pociťovanie vzťahov a prežívanie kríz i oživení tak, ako sme videli podobné výpovede básnikov a poetiek „odchovaných“ celosvetovým, no prinajmenšom európskym, či ešte skromnejšie stredoeurópskym boom poézie šesťdesiatych rokov minulého storočia. Ide o osobnostne i autorsky zrelú poéziu, naplnenú čistými reflexiami i pestrými obrazmi, prikláňajúcu sa k prírode, pričom autor nenápadne naznačuje, že človek a príroda tvoria síce optimálny tandem, no človek si ho niekedy primálo uvedomuje. Knižnému debutu predchádzalo niekoľko úspešných pokusov v literárnych súťažiach tak celoslovenských, ako aj tých s medzinárodnou účasťou. Kniha si nájde svojich čitateľov i priaznivcov medzi milovníkmi intímnej i prírodnej lyriky a významne môže osloviť najmä mladších čitateľovi (i začínajúcich autorov) poézie.