Isabela Figueiredo

José Viriato sa každý deň nadránom vydáva na obchôdzku kontajnerov. Nechodí do práce, živí sa obnovovaním a predajom vecí, čo iní odhodia. Žije sám so svojimi dvoma psami, po traumách prežitých v detstve nestojí o ľudskú spoločnosť. Pre susedov je čudák a zberač odpadkov, ktorého radi ohovárajú za chrbtom. Zo samoty ho vytrhne až nečakané priateľstvo s rovnako osamelou susedou. Isabela Figueiredo sa v románe Pes uprostred cesty usiluje rúcať predsudky voči tým, ktorí sú niečím iní a nezapadajú do našej predstavy o tom, čo je „normálne“ a „správne“. Do popredia sa dostáva veľmi aktuálna téma samoty uprostred ruchu veľkomesta a „neviditeľní“ ľudia, ktorých denne stretávame na uliciach, ale prehliadame ich, či dokonca odsudzujeme, pretože nežijú tak, ako od nich očakáva majoritná spoločnosť. Tvorbu prekladu publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Už nie celkom dievča, ešte nie úplne žena. Dcéra portugalských kolonistov narodená v Mozambiku. Navonok „malá biela kolonistka“, dušou rebelka, cíti, že svet, kde sú belosi pánmi a černosi sluhami, nie je v poriadku. Čo robiť, keď jej milovaný otec a hrdina je nenávidený rasista? Čo robiť, keď po vyhlásení nezávislosti vypukne v Mozambiku krvavé násilie a rodičia ju pošlú do Portugalska k rodine, kde zažíva biedu, posmech, kruté zaobchádzanie. Ako ďalej žiť, keď vám zoberú domov? Čím ho nahradiť? Dá sa vôbec nahradiť? Zápisník koloniálnych spomienok je zásadné dielo portugalskej postkoloniálnej literatúry, ktoré s neľútostnou úprimnosťou opisuje pomery v Mozambiku počas dekolonizácie. V Portugalsku výrazne prispelo k snahám vysporiadať sa s ťaživým obdobím moderných dejín a stretlo sa aj s veľkým medzinárodným ohlasom. „Život černocha mal hodnotu úmernú jeho užitočnosti. Život belocha mal oveľa väčšiu hodnotu, aj keby nestál za veľa.“

Maria Luísa je inteligentná, vtipná, talentovaná a ... tučná. V detstve sa jej posmievali, v mladosti ju zradil milovaný muž, ona je však odhodlaná vydobyť si svoje miesto pod slnkom a nájsť šťastie. Musí sa však vysporiadať s bolestnou osamelosťou, komplikovaným vzťahom s matkou, neskôr smrťou oboch rodičov či (ne)naplnenou túžbou po dieťati. Útechu nachádza v písaní, umení a nemom porozumení so psami. Rozhodne sa podstúpiť gastrektómiu a radikálne schudne, no jej najväčším víťazstvom je prijatie samej seba a odpútanie sa od muža jej života, čo spôsobí nečakaný zvrat udalostí... Preklad a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. ,,Aké pekné je moje telo! Aká som pôvabná tučná žena! A silná! Prečo som to nepochopila skôr? Prečo som celé roky počúvala ostatných?,, ,,Som tu len na prechodný čas, aby som sa posunula ďalej, som zo železa a nikto ma nebude ohýbať. Aj keď mlčím, stále som to ja so všetkým, čo sa vo mne tvorí a vyrovnáva.,,