Dion Fortune

Mystická kabala Dion Fortune je klasickým dílem, které srozumitelně propojuje široké prvky tradičního židovského myšlení, které pravděpodobně sahá až do babylonského zajetí a ještě dále, s východní i západní filozofií a pozdějšími křesťanskými poznatky. Dion Fortune byla jedním z prvních adeptů, kteří tuto „tajnou tradici“ přiblížili širšímu publiku. Zatímco starší autoři kabalu často jen halili do tajemství a obskurnosti, výklad Fortune byl jednoduchý, jasný a vyčerpávající. Kabala by se dala popsat jako důvěrné vysvětlení paradoxu „mnohosti a jednoty“ či složitosti a rozmanitosti uvnitř monoteismu. Zatímco Starý zákon nastiňuje sociální a psychologický vývoj pouze úzké spektrum kultury „vyvolené skupiny“, kabala poskytuje podrobný plán infrastruktury, která se skrývá za celým tvůrčím evolučním procesem veškerého bytí. Hlavním omezením anglické verze byl překlad mnoha hebrejských božích jmen jako jediným slovem „Bůh“. Mystická kabala proto věnuje jednu kapitolu každému z oněch deseti „božích jmen“ a jejich kvalitám aneb „sefirám“, které se zaměřují na hlavní archetypy stojící za vyvíjející se lidskou činností, kterými je Duchovní zdroj, principy Síly a Formy, Lásky a Spravedlnosti, Integrační princip neboli Kristova síla, Estetika a Logika, dynamika Psychika a konečně Manifestace života na Zemi ve fyzickém těle. Mystická kabala funguje hluboce psychologickým způsobem. Její lekce pro jednotlivce jsou neocenitelné a tato kniha je nutností pro všechny, kteří chtějí lépe poznat sebe sama, aby se jejich vnitřní a vnější svět sjednotili. Přepracované vydání obsahuje dodatečnou kapitolu k původnímu textu, která byla redakcí aktualizována pro současné čtenáře a je zde rozkládací příloha se schématy Stromu života, která usnadňuje další studium textu.

..v jeho ordinácii sa duševné poruchy liečia okultnými metódami. Po skončení Veľkej vojny a odchode do civilu prijme mladý armádny lekár Rhodes ponuku pracovať u svojrázneho psychológa doktora Tavernera. Ten vedie ústav pre duševne postihnutých a svojich pacientov odmieta liečiť bežnými metódami. V jeho sanatóriu nie je miesto pre obvyklé elektrošoky a nepozdáva sa mu ani nástup modernej psychoanalýzy. Obvyklé mentálne poruchy prenecháva konzervatívnejším kolegom. On sa totiž musí vysporiadať s astrálnym prevteľovaním, duševným vampirizmom, reinkarnáciou, zákernými mentálnymi útokmi a nezriedka čeliť bytostiam z iného sveta. Vďaka ezoterickému tréningu a hlbokým znalostiam okultizmu je však pripravený aj na tie najzáhadnejšie problémy svojich klientov. Dvojica nekonvenčných psychológov pátra v temných zákutiach ľudskej mysle a rieši neobyčajne záhadné prípady.

Po skončení Veľkej vojny a odchode do civilu prijme mladý armádny lekár Rhodes ponuku pracovať u svojrázneho psychológa doktora Tavernera. Ten vedie ústav pre duševne postihnutých a svojich pacientov odmieta liečiť bežnými metódami. V jeho sanatóriu nie je miesto pre obvyklé elektrošoky a nepozdáva sa mu ani nástup modernej psychoanalýzy. Obvyklé mentálne poruchy prenecháva konzervatívnejším kolegom. On sa totiž musí vysporiadať s astrálnym prevteľovaním, duševným vampirizmom, reinkarnáciou, zákernými mentálnymi útokmi a nezriedka čeliť bytostiam z iného sveta. Vďaka ezoterickému tréningu a hlbokým znalostiam okultizmu je však pripravený aj na tie najzáhadnejšie problémy svojich klientov. Dvojica nekonvenčných psychológov pátra v temných zákutiach ľudskej mysle a rieši neobyčajne záhadné prípady.Dion Fortune, vlastným menom Violet Mary Firth (1890 – 1946), bola slávna britská okultistka a spisovateľka. Pseudonym si zvolila podľa rodinného kréda Deo, non fortuna (Boh, nie šťastena). Už v mladosti vstúpila do Hermetického rádu Zlatého úsvitu, ktorého slávnymi členmi boli aj sir Arthur C. Doyle, Bram Stoker, Gustav Meyrink, Aleister Crowley, či Arthur Machen. Je autorkou viacerých teozofických, psychologických i prozaických kníh a jej životný mentor – írsky okultista Theodor Moriarty – sa stal vzorom pre postavu doktora Tavernera, ktorého „fiktívne" príbehy po prvý raz vyšli roku 1922.„Možno by sme sa mali zamyslieť, prečo niekto potrebuje, aby sa príbehy z nasledujúcich strán dostali medzi ľudí, ak nejde o nemalý honorár, ktorý zvyčajne pripadá spisovateľom hasiacim smäd bežných ľudí po strašidelných historkách. Chcela by som však svojich čitateľov uistiť, že za zrodom knihy boli peniaze. Bola som jednou z prvých študentiek psychoanalýzy v Anglicku a práve počas štúdia som si uvedomila, že držím v rukách viacero nití, no strácali sa v temnote okolo malého kruhu svetla, ktoré vrhala exaktná veda. Vydala som sa za niťami von do Neznáma, kde som v tej temnote nadobudla nové zážitky a narazila na prípady, ktoré som prerozprávala ako fikciu na nasledujúcich stranách. Nesnažím sa naznačovať, že všetky opísané udalosti sú do posledného písmena pravdivé, lebo to tak nie je. Platí však, že v knihe nie je príbeh, ktorý by bol obyčajným výplodom fantázie. Znamená to, že ani jeden obraz nie je skutočnou fotografiou, ani abstraktnou skicou. Dali by sa označiť za mozaiku vytvorenú z nespočetného množstva vystrihnutých a nanovo poskladaných momentiek zo skutočných udalostí. Ako celok majú ďaleko od ľubovoľného výplodu fantázie a predstavujú dôkladnú psychologickú štúdiu prenikajúcu do hĺbky podvedomia." Dion Fortune