Marta Franeková

Kristián zas kreslil motýle ľavačkou druhá ruka ako povädnutý kvet sa povaľovala vedľa papiera hráškovozelená tráva nad ňou motýľ s veľkými tykadlami ešte sivý oblak.. a záplava nesúrodých drobných čiarok vyhnala radosť z jeho očí bezradno sť zosunula okuliare na špičku nosa ľavačka s pastelkou zmeravela skôr než som stihla povedať že ten motýľ sa môže ukryť v jeho nebovomodrých očiach nemotorne spojil dlane prikryl motýľa a zachránil ho silou detskej bezmocnosti