Karol Frank

Stalo sa už dobrým zvykom, že každý rok má naša publikácia nejaký ústredný motív, prierezový problém, na ktorý zaostruje svoju pozornosť. Pri hodnotení hospodárskeho vývoja v roku 2020 by bolo ťažké konkurovať téme dopadov koronavírusovej krízy, a preto sme ju vybrali za centrálnu oblasť záujmu. Nechceme ju však vidieť iba ako jav, ktorý v danom roku otriasol ekonomikou. Skôr ako jav, ktorý síce ekonomikou otriasol, ale pritom ju aj trvalejšie mení (preto je v podnadpise výraz „mení“ a nie „zmenila“). Všímame si, samozrejme, aj šok a zmeny hospodárskych parametrov, ktoré priniesla koronavírusová kríza a s ňou spojená ekonomická depresia, ale aj dlhodobejšie procesy a zmeny, ktoré sú nimi vyvolané.

V sérii pravidelných publikácií Hospodársky vývoj Slovenska si už dvadsiaty deviaty rok všímame to, čo považujeme za jedinečné a zaujímavé v ekonomike SR v jednotlivých obdobiach. Hospodársky vývoj v rokoch 2020 a 2021 bol určovaný silami, ktorých pôvod je mimoekonomický. Ekonomiku regulovali pandemické pravidlá. Tie boli určované orgánmi, ktoré za „normálnych“ okolností nie sú tvorcami hospodárskej politiky. V roku 2020 to viedlo k hlbokej recesii s očakávaním priaznivejšieho vývoja už o rok neskôr. O tom, v akej miere bol skutočne priaznivejší a ako bol poznačený novými problémami a výzvami, sa možno dočítať v tejto publikácii. Naša publikácia má zakaždým svoj ústredný motív, vybraný prierezový problém. Pri hodnotení hospodárskeho vývoja v roku 2021 sme sa zamerali na zmeny, ktoré súvisia s postpandemickým zotavovaním. Predpokladáme, že šok spôsobený pandémiou prinesie rad dlhodobejších zmien v správaní ekonomiky. Nejde totiž iba o pokles ekonomiky a následný návrat k pôvodnej úrovni; vzniká séria nových, jedinečných javov. V Ekonomickom ústave SAV pripravujeme tento každoročný analytický a hodnotiaci pohľad na hospodársky vývoj Slovenska od roku vzniku samostatnej SR. Názov publikácie síce obsahuje konkrétny rok, ale to neznamená pozornosť venovanú vývoju v izolovanom jednoročnom období. Hodnotené javy sú vsadené aj do kontextu tendencií v dlhšom období. Pozornosť v tejto analýze postupuje od vstupného súhrnného pohľadu cez celý rad detailnejších pohľadov na čiastkové problémy. V poslednej časti sa venujeme očakávaným zmenám v blízkej budúcnosti.