Luciana Frassati

Pier Giorgio Frassati (Turín, 6. apríl 1901 – 4. júl 1925) je jedným z najobľúbenejších svedkov viery medzi mladými. Poznajú ho po celom svete, a neprestáva privádzať k Bohu ľudí všetkých jazykov, zemepisných šírok, veku a životných situácií. Jedným z dôvodov je nepochybne pôsobivá hĺbka jeho života budovaná okolo Ježišovej prítomnosti v každodennosti, a vyjadrovaná neúnavnou láskou k blížnemu. Jeho život tragicky ukončila akútna choroba v priebehu šiestich dní, ktoré v tejto knihe opisuje jeho sestra Luciana s citom pre detail, bez príkras a s tichým dojatím. Vedie pri tom čitateľa k tomu, aby sa konfrontoval s tajomným a obohacujúcim rozmerom obety. „Detailné, trpezlivé a dojímavé rozprávanie Luciany Frassati, jeho vernej sestry, nám teraz, po mnohých rokoch, sprítomňuje ten krutý týždeň osamelej a mlčanlivej úzkosti. Zviera pri ňom srdce. Bez patetických scén, nadnesených úvah a pamätných fráz čítame jednoduchú, presnú a výstižnú kroniku udalostí, ktorá sa vyhýba nadužívaniu výrazových efektov. Snáď okrem knihy, v ktorej Isabelle Rimbaud opísala posledné dni svojho brata básnika, nepoznám veľa kníh o zosnulých, ktoré by sa dokázali tak hlboko dotknúť duše čitateľa, a to aj duše tých, ktorí nepoznajú útechu prameniacu z viery.“ Giovanni Papini

Pier Giorgio bol jednoducho osobou, ktorá sa vyvíjala v každodennom živote, ale vždy vystupovala do výšky bez toho, že by to bol niekto spozoroval. Pochopili sme ho až neskôr, predovšetkým z jeho listov a zo svedectva tých osôb, ktoré ho poznali. Veľmi miloval hory, lyžoval, jazdil na koni, plával, mal opravdivú vášeň pre Danteho, dával prednosť maliarstvu a poézii. Na základe tejto „normálnosti“ prežívanej s radosťou, s detskou vôľou žartovať, chodievaním na výlety s priateľmi, účasťou na spoločenskom a politickom živote, možno najlepšie zrekonštruovať jeho obraz: do tohto všetkého bol vštepený jeho vzťah k Bohu, jeho rozhovor s Absolútnom. V tom je jeho zvláštnosť a geniálnosť. LucianaFrassati