Fedor Gál

Jeden je sociológ, druhý je psychoanalytický psychoterapeut. Fedor Gál aj Peter Pöthe sa zaujímajú o oblasti poznania toho druhého a kladú si veľa zásadných otázok týkajúcich sa ľudského života a života spoločnosti. Kniha rozhovorov prináša až odzbrojujúce otvorenie sa nielen v témach všeobecných, ale aj tých osobných. Rodičia, sexualita, vzťahy, dospievanie, práca, zlomové momenty. JA sa tak plynulo preplieta s TY, aby sa spolu vliali do MY. Prečo a ako potrebuje JA k svojmu vývinu TY? Ako je to s mojou identitou? Ako život rodičov ovplyvňuje náš vzťah k sebe samým aj k iným? Ako môže spoločnosť vygenerovať zlovoľného vládcu, ktorý terorizuje spoločnosť? Ako čeliť nenávisti voči inakosti, voči imigrantom? Čo môžem urobiť ja ako jedinec? Ako prepájať dobroprajných ľudí, aby sa cítili súčasťou MY? “Mám malých klientov, ktorí majú vybrané miesto, odkiaľ skočia, aby to bolo naozaj rýchle. Žijem s tým a niekedy mi vlasy dupkom vstávajú. V takýchto prípadoch sa smrti bojím, cítim, že za ňu nesiem akúsi zodpovednosť, jednoducho to tvorí veľkú časť emočnej záťaže, ktorú prežívam v práci.” — PP — “Dôležité je, tak ako sa hovorí v jednom zen-budhistickom poučnom príbehu, že hľadanie vlastného ja ani nemusí byť priveľmi sofistikované. Môže byť aj jednoduché. Môžeme sa ho pokúšať nájsť v pravidelne sa opakujúcich úkonoch každodenného života. V tom, že ich vykonávame NAOZAJ. Keď jem, tak jem naozaj. Keď pijem, tak pijem naozaj. Keď upratujem, tak upratujem naozaj.” — FG — “V pätnástich-šestnástich rokoch som si povedal, že kašlem na to, či sa dostanem alebo nedostanem do pekla. To bolo vyslobodenie.” — PP — “Prvé bitky. Tvrdé bitky. Dostal som na hubu. Začal som boxovať, aby som už druhýkrát na hubu nedostal. Baby. Zlín bol ženské mesto. Boli tam ženské fabriky, tam bolo šesť žien na jedného chlapa. Nebolo možné sa tejto téme nijako vyhnúť.” — FG —

Jeden je sociológ, druhý je psychoanalytický psychoterapeut. Fedor Gál aj Peter Pöthe sa zaujímajú o oblasti poznania toho druhého a kladú si veľa zásadných otázok týkajúcich sa ľudského života a života spoločnosti. Kniha rozhovorov prináša až odzbrojujúce otvorenie sa nielen v témach všeobecných, ale aj tých osobných. Rodičia, sexualita, vzťahy, dospievanie, práca, zlomové momenty. JA sa tak plynulo preplieta s TY, aby sa spolu vliali do MY. Prečo a ako potrebuje JA k svojmu vývinu TY? Ako je to s mojou identitou? Ako život rodičov ovplyvňuje náš vzťah k sebe samým aj k iným? Ako môže spoločnosť vygenerovať zlovoľného vládcu, ktorý terorizuje spoločnosť? Ako čeliť nenávisti voči inakosti, voči imigrantom? Čo môžem urobiť ja ako jedinec? Ako prepájať dobroprajných ľudí, aby sa cítili súčasťou MY?

Text knihy vznikal od března 2021 do března 2022. Pandemii covidu za ten rok vystřídala pandemie válečného šílenství po nevyprovokované agresi Ruska na Ukrajinu. Centrálním motivem našich úvah jsou národní mýty, protože na jejich pozadí se odehrávají dramata lidství a lidskosti od nepaměti. Kniha je výrazně doprovozena ilustracemi mladého slovenského ilustrátora Kristiána Štupáka ve výtvarné podobě oceňovaného knižního grafika Milana Nedvěda.

Kniha rozhovorov a úvah troch autorov: sociológa, filozofa a psychologičky o témach, ktoré sa nás v súčasnosti mimoriadne dotýkajú.V jednotlivých kapitolách diskutujú o vzťahu života a smrti, schopnosti a ochoty ľudí obetovať život, o postojoch k smrti a rituáloch s ňou spätých. Rozoberajú pojem a problém slobody, domova, úlohy umenia v živote, práva na eutanáziu a potrat, tému násilia, hrdinstva, životných cyklov, sociálnej smrti, zmyslu života... z pohľadu rôznych vedných disciplín, spiritualít a kultúr. Publikácia zaujme aj kombináciou generačných a genderových rozdielov, profesií a životnej skúsenosti. Dizajn a zalomenie Milan Nedvěd. Vychádza v edícii LIMES.

Od března 2020 do března 2021 jsem po dohodě s Miroslavem Tóthem, skladatelem a hudebníkem, zaznamenával na Žižkově i doma okamžiky, které zrcadlily mou všednodennost a její reflexe. Říkali jsme tomu bliky a Miroslav některé vloží do stejnojmenné skladby, kterou, jak říká, uvede přšítí rok. Souběžně Miro Švolík, fotograf, vytvořil vlastní příběh. Začátkem léta 2021 jsme z fotografií, a prepsaných zvukových záznamů, poskládali česko-slovenskou knížku "Mimochodem /Mimochodom.

Zvláštny rok ten dvetisícdvadsať - tridsať rokov po zmene režimu, pandémia COVID-19, ktorá presvetlila mnohé prezreté spoločenské problémy nanovo. Do toho osobné "zlomy", najmä vedomie staroby a konca života. Zaznamenával som si aktuálne dianie od januára 2020. Koncom mája som mal pocit, že je toho tak akurát. Istým spôsobom som však tento pocit mal skoro celý život. A skoro celý život som priebežne aj svoje pocity, zážitky, poznatky... publikoval. Takže: "ešte raz a naposledy". Ostatne "ešte raz a naposledy" si už niekoľko desaťročí dávam každý večer poslednú cigaretu a často aj posledného panáka v živote. Ráno sa potom zobudím a začína sa bežný crkot.

Boli sme pri tom, keď sa lámal režim. Bol to vskutku Veľký tresk. S odstupom troch desaťročí sa v ňom dajú rozpoznať problémy, ktoré nás dnes trápia a štvú. S odstupom troch desaťročí! Vtedy sme boli v zajatí akcie. Udalosti sa valili jedna za druhou v zhustenom čase. Reflexia potrebuje odstup. Iba ten umožňuje kritický pohľad na dianie v spoločnosti. Obaja sme boli v tom čase vo významných pozíciách Jan Urban v Občianskom Fóre a ja vo Verejnosti proti násiliu. Písali sme pre generáciu, ktorá začala vnímať svet po Veľkom tresku. Mnohí budú mať pocit, že nášmu rozprávaniu chýba oslavný tón, pátos. Verte však, že aj dnes považujeme November 89 za hodinu pravdy o sebe a o nás. Po svojom, samozrejme. S vedomím, že minulosť sa zmeniť nedá a budúcnosť je práve teraz a práve tu. V tom, čo robíme a ako to robíme. Fedor Gál

Knihu ponovembrových príbehov napísalo osemnásť rôznorodých ľudí, ktorí zostavili spolu šestnásť príbehov, spomienok, či reflexií a dve obrazové rekapitulácie ostatných troch desaťročí: od osobných životných udalostí tragických aj radostných až po analytický pohľad na spoločenské a politické zmeny. Pestrú skupinu, v ktorej nájdete napríklad aj Jana Urbana, Oľgu Valkovú, Mira Švolíka, Fera Guldana, Zuzanu Mojžišovú či Inge Vagačovú, spojila osoba Fedora Gála, vytrvalého hľadača dialógu. Fedor Gál: Na jar 2018 mi v predtuche nadchádzajúceho tridsiateho výročia Nežnej reolúcie napadlo: Bolo by fajn, keby sme dokázali reflektovať vlastné pokusy a omyly, víťazstvá a prehry, vlastné malé dejiny v kontexte tých veľkých. Čosi ako: takto som si žil posledných tridsať rokov. Oslovil som teda niekoľko ľudí, s ktorými sme boli pri tom, keď sa menil režim. Potom začali pribúdať ďalší a ďalší...

Útla kniha je Fedorova posledná. Ako sa vyjadril v jej úvode, písanie už pociťuje ako drinu. Základom Kréda sú aforizmy, ktoré písal od leta do konca roku 2017. K nim Fedor Gál pridal zopár glos, ktoré sám označil ako jeho osobné posolstvo vo finále života. K tejto zmesi stručných a výstižných textov štekliacich myseľ dal Miro Švolík dohromady pár fotografických koláží, o grafiku sa postaral talentovaný Milan Nedvěd. A vznikla táto kniha. F.G.: Skutočným nepriateľom života nie je nedostatok šťastia, alebo smrť, ale absencia zmyslu. A skutočným ohrozením civilizácie je nadkritické množstvo ľudí, ktorým to nevadí.

Přes ploty je velmi nezvyklá kniha dialogů. Jejími autory jsou dva lidé, kteří jsou od sebe vzdáleni tak, jak jen je možné si to v dnešní době a společnosti představit. Fedor Gál (nar. 1945), ikona slovenských i českých občanských aktivit, sociolog, politik, publicista, dokumentarista. Bezmála před deseti lety jej emailovou poštou oslovil mladý slovenský národní socialista Matěj (z mnoha důvodů si přeje zůstat v anonymitě). A začal dialog, který doslova a do písmene naplňuje to, co Fedor Gál už dlouho vytýká do záhlaví svých klíčových úvah: možnosti a meze dialogu. Dodat lze snad jen to, že zde jsou možnosti skoro bezbřehé a meze hodně prostupné…

Přes ploty je velmi nezvyklá kniha dialogů. Jejími autory jsou dva lidé, kteří jsou od sebe vzdáleni tak, jak jen je možné si to v dnešní době a společnosti představit. Fedor Gál (nar. 1945), ikona slovenských i českých občanských aktivit, sociolog, politik, publicista, dokumentarista. Bezmála před deseti lety jej emailovou poštou oslovil mladý slovenský národní socialista Matěj (z mnoha důvodů si přeje zůstat v anonymitě). A začal dialog, který doslova a do písmene naplňuje to, co Fedor Gál už dlouho vytýká do záhlaví svých klíčových úvah: možnosti a meze dialogu. Dodat lze snad jen to, že zde jsou možnosti skoro bezbřehé a meze hodně prostupné…

Pred takmer desiatimi rokmi začal spontánne odoslaným emailom dialóg dvoch mužov, ktorých osud snáď nemôže byť viac rozdielny. Fedor Gál s presvedčením, že dialóg je nutný za každých okolností, prináša konfrontáciu s národným socialistom Matejom. V knihe Cez ploty sa dozviete, čo všetko sa udeje, a čo sa v živote a v názoroch aktérov zmení medzi slovami: „Tuším je čas, aby som sa aj ja nasral“ a záverom: „Fajn, že píšeš, Matej. Už som mal obavy.“ Je možné, aby si k sebe našli cestu takí rozdielni ľudia, a dokážu vôbec obhájiť svoje rozhodnutie, že túto korešpondenciu zverejnia?

Nesprostredkované texty z prvej ruky písané ako reportáž z cesty po vlastných myšlienkach. Bez pomoci iných si autor kladie otázky sám a sám si aj musí odpovedať. Niet interpretácie, niet zjemňujúcej sympatie, ktorá s pochopením prekryje slabosť. Bez znecitlivenia, bez chvíle na oddych. Ako keď prší. Tentoraz je to výpoveď priama. Bez reportérov. Taký nesie názov naša nová edícia. Tento rok jednoducho nebol dobrý pre ľudí so sklonmi báť sa najhoršieho. Vojna na Ukrajine či neznášanlivé reakcie na prílev utečencov do Európy po dlhom čase postavili Slovensko do roly krajiny, ktorá vzdialené hrozby nesleduje len v správach, ale bezprostredne ich prežíva. V mnohých z 31 textov Fedor Gál kreslí depresívny obraz, ako zle by sme mohli dopadnúť, ak nepoučiteľnosť v podobe náklonnosti k novým spasiteľom preváži. Keby zostal len pri tom, mohli by sme ho označiť za zatrpknutého frfloša, ale vytrvalo robí jednu vec, ktorá tomu bráni. Opakuje, že je jediná šanca, aby sa to nestalo – musíme sa brániť. Nestačí len sedieť a prizerať sa, ako spoločnosť opäť prichádza o rozum, ale treba jej ho dávkovať. Nechajme sa preto Fedorom Gálom vystrašiť, aby sme na to tak ľahko nezabudli. Roman Pataj

Tri rôzne uhly pohľadu na 38 dôležitých udalostí, ktoré podľa autorov knihy formovali naše osobné životy počas dvadsiatichpiatich rokov od revolúcie.

„Psaní je má celoživotní obsese – nejdříve to bylo psaní odborné, potom spíše populárně-vědecká literatura a publicistika, a jak stárnu, začínám psaním reflektovat především své niterné pocity a textem komunikovat s lidmi,“ přiznává Fedor Gál na své webové stránce. Pro titul Několik dnů je to výstižná charakteristika. Mezi témata, která autora dlouhodobě zajímají a o nichž nepřestává uvažovat a hlavně psát (v poslední době především formou blogu), patří rasismus, občanská aktivita a solidarita i její hranice, fenomén davu a nově i takzvaného e-davu, kolaborace, korupce a populismus v politice apod. Časem k nim přibyly úvahy o stárnutí, umírání, smrti či Bohu. Mozaika starších textů a autorových dnešních komentářů k nim, úryvků z děl od čínského buddhistického mnicha z 9. století Šu-la-ceho po Portugalce Fernanda Pessou i velmi osobních glos skládá obraz vnitřního světa tvůrčí osobnosti, která nepředkládá čtenářům své pravdy, ale vybízí je k přemýšlení a k případnému dialogu.

Texty, ve kterých autoři směřují za… Prostřednictvím internetové diskuse se potkali lidé rozličných profesí, životních zkušeností i světových názorů. Měli však společný zájem: definovat a konfrontovat svůj pohled na svět, včetně odpovědi na konkrétní otázky směřující k mezilidským vztahům, víře či politice. Často tak zacházeli ZA hranice reálného světa a ZA hranice svých dosavadních znalostí i předsudků, nebo nejjednodušeji jeden ZA druhým — hledali společné ZA svých debat. Korespondence, jejímž hlavním hybatelem byl Fedor Gál, trvala v průběhu let 2005 a 2006. Knižní vydání obsahuje časově uspořádaný výběr, který v nezkrácené podobě dokumentuje charakter a obsah debaty. Čtenář tak může sledovat spontánní reakce diskutujících, stejně jako samotný charakter psaných "rozhovorů" rozesílaných e-mailem uzavřenému okruhu adresátů. Nyní se texty o cestě "za ZA" objevují v tištěné podobě.