Thomson Garrett

René Descartes (1596 – 1650) zmenil našu predstavu o svete. Bol to vizionársky mysliteľ a ako prvý prišiel s myšlienkou vysvetľovania všetkých fyzikálnych zmien pomocou niekoľkých základných zákonov. Použil túto významnú predstavu na neuveriteľne široké spektrum javov, od astronómie až po anatómiu. Brúsil šošovky, pozoroval hviezdy, pitval mŕtvoly, experimentoval s magnetmi a čítal, premýšľal a písal, v snahe spojiť naše poznanie do jednotného celku. Jeho filozofický odkaz nastoľuje problémy a riešenia, ktoré sú aktuálne aj dnes, napriek nekonečným námietkam alebo azda práve vďaka nim.Táto kniha prináša stručný, precízny a zrozumiteľný prehľad najdôležitejších Descartových myšlienok. Od skúmania jeho metafyzických východísk prechádza k analýze a kritike jednotlivých karteziánskych rozpracovaní fyziky, psychológie, či argumentov o existencii Boha.

John Locke, George Berkeley a David Hume – to sú tri najvýznamnejšie vrcholy britskej empiristickej filozofie. Bol to práve JOHN LOCKE (1632 – 1704), koho možno označiť za duchovného otca novovekého empiricizmu. Podľa Locka celé poznanie vychádza zo skúsenosti a svojím programom jasnej, zrozumiteľnej a overiteľnej filozofie, ktorá kládla najväčší dôraz na uspokojivú teóriu poznania, vystupoval proti scholastickej špekulatívnej metafyzike, ale aj proti vznikajúcej karteziánskej racionalistickej línii. Locke žil v dobe významných spoločensko-politických premien, na ktorých sa aj významne podieľal. Svojou politickou filozofiou zdôvodnil pád absolutistickej monarchie v Británii a postavil sa za náboženskú toleranciu a uplatňovanie liberálnych princípov založených na individuálnej slobode v spoločnosti. Lockova filozofia je míľnikom v dejinách filozofického a politického myslenia. Na jeho epistemológiu a ontológiu viac či menej kriticky nadväzuje ako empiristická, tak aj racionalistická tradícia. Jeho politické liberálne názory sú zase pevným pilierom moderných západných demokracií.

Ako možno zmieriť vedu s morálkou a náboženstvom? IMMANUEL KANT (1724 – 1804) veľký novoveký filozof, ponúkol na túto otázku novú odpoveď, ktorá nám má čo povedať ešte aj dnes. Nemecký filozof osvietenstva, dodnes považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov západného sveta. Svojimi poznatkami obohatil najmä oblasť epistemológie, etiky a estetiky. Svoje hlavné myšlienky predstavil v trojici diel Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu a Kritika súdnosti. Na poli teoretickej filozofie sa preslávil tzv. kopernikovským obratom, keď z človeka, dovtedy iba pasívneho pozorovateľa, spravil aktívneho zákonodarcu. Svojou kritickou filozofiou sa tiež postaral o naštrbenie statusu dogmatickej metafyziky, ktorá ešte za jeho čias vládla filozofii. Z oblasti praktickej filozofie sú cenné najmä jeho úvahy o kategorickom imperatíve: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla platiť ako princíp univerzálneho zákonodarstva. Táto kniha bola napísaná pre kurzy dejín novovekej filozofie a