Vámoš Gejza

Významný román slovenského modernizmu, spájajúci v sebe prvky naturalizmu a expresionizmu. Ústrednou postavou románu Atómy boha je lekár Karol Zurian, ktorý pracuje v pražskej nemocnici, kde sa pokúša vynájsť liek na pohlavnú chorobu. Zurian čelí neprajnosti kolegov, vlastným kariérnym ambíciám, ale aj komplikovanej láske partnerky, ktorú nazýva Medúza.Vámošov román vychádza z jeho lekárskych skúseností, ale aj z jeho filozofickej koncepcie, tzv. princípu krutosti: Zuriana sa totiž snaží naprávať krivdy spôsobené nemilosrdným Bohom, ktorý na ľudstvo zoslal rôzne choroby a kochá sa v ich utrpení.

Ústrednou postavou románu Atómy Boha je lekár Karol Zurian, ktorý pracuje v pražskej nemocnici, kde sa pokúša vynájsť liek na pohlavnú chorobu. Zurian čelí neprajnosti kolegov, vlastným kariérnym ambíciám, ale aj komplikovanej láske partnerky, ktorú nazýva Medúza. Vámošov román vychádza z jeho lekárskych skúseností, ale aj z jeho filozofickej koncepcie, tzv. princípu krutosti: Zuriana sa totiž snaží naprávať krivdy spôsobené nemilosrdným Bohom, ktorý na ľudstvo zoslal rôzne choroby a kochá sa v ich utrpení.

Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou. Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…

Román Hrušovianski hriešnici je doposiaľ nepublikovaná a zrejme posledná próza významného medzivojnového autora Gejzu Vámoša (1901 – 1956), ktorý krátko po napísaní diela (1938) emigroval na jar 1939 cez Francúzsko do Číny, neskôr do Brazílie, kde pracoval ako lekár. Román sa odohráva vo vidieckom prostredí, sčasti v židovskej komunite, a mapuje život vtedajších stredoškolákov a ďalších dedinčanov, krútiac sa okolo peripetií s dospievaním a láskou. Do príhod sú povpletané aj úvahové filozofické pasáže o ľudskom živote a tiež až naturalisticky otvorené obrazy o strastiach dospievajúcich chlapcov. Konflikt rozbúrených šestnásťročných chalanov s vžitými obmedzeniami z kresťanského a židovského náboženstva vedie mladých hrdinov k hľadaniu riešenia v ideovej rovine. Postavy spoločne s autorom riešenie nachádzajú v mýte o zlatom veku, v ktorom by ľudia žili bez závisti, obmedzení či vojen. Ideovou koncepciou hľadania zlatého veku dokonalosti a šťastia človeka kniha nadväzuje na Vámošov predchádzajúc román Odlomená haluz.