Silvia Gelvanicsová

Debut Silvie Gelvanicsovej (1976) Anam cara Priateľ duše vypovedá o citlivej, vnímavej duši a poetickom talente, ktorý sa neutieka výlučne k voľnému veršu, ale úspešne zvláda aj rýmovanú poéziu. Predvádza umenie hry so slovami a vetami, keď rozseknutím výroku na dve krátke vety dostáva očakávaná pointa iný zmysel. Ide o trpezlivo vybrúsenú poéziu, pri ktorej je vidieť, že autorka na básňach zodpovedne pracovala a vypracovala sa ku chvályhodnej kvalite. Tú ocenili v aj poroty rôznych literárnych súťaží (1. miesto Petržalské súzvuky 2009, 2. miesto Literárne Šurany 2009, 2. miesto Benediktova literárna Prievidza 2011). V prvej časti zbierky poskytuje myšlienkam voľnosť voľného verša, emotívne nabitého, presne mapujúceho a odžitého skúsenosťou. V druhej časti dokazuje, že vie myšlienky podriadiť i pevnej štruktúre verša a rýmu, pričom aj ideová stavba básne je mimoriadne vyzretá. Dokáže podať hodnotnú výpoveď a trefne prekvapiť čitateľa zo smeru, ktorý neočakával. Autorkin talent, výrazná poetická práca a zodpovedný prístup k poézii si zaslúžia ocenenie.

Básnická zbierka Divé maky je po autorkinom debute Anam cara v poradí už druhou zbierkou. S. Gelvanicsová si zachováva vlastný štýl písania, pričom, akoby sa z role obete presunula na miesto prebudenej. Vidí jasno, no stále neprestáva veriť zázrakom a kúzlam. Zbierka sa skladá z troch častí – Čarosnenie, Mandala a Víla. V prvých dvoch častiach prevláda voľný verš, ktorý poukazuje na realistické videnie sveta, vytriezvenie z prežitého a nenávratnosť k minulému. Básne postupne odkrývajú cestu, akúsi reflexiu na to, čo autorka prežila a ako z toho, výrazne posilnená, vyšla. Magickú atmosféru hlavne v prvej časti zbierky (Čarosnenie) dotvárajú objavujúce sa motívy víl, jednorožcov a dryád. Silná je aj prítomnosť prírodných živlov a iných bytostí. Druhá časť zbierky (Mandala) poukazuje na zjednotenie autorky s prírodou a jej cyklami. Často sa opakuje motív záhrady a jej liečivé pôsobenie na ženu, ktorá doslova splynie so stromom. Stáva sa „Stromženou.“ V tretej časti zbierky (Víla) nájdeme básne vo viazanom verši. Hnacou silou, ktorá ženie autorku k tomu, aby sa nevzdávala, je celkom určite viera v Boha, silu prírody a v samu seba. Posilnená – zranením na niekoľko životov- totiž dokáže vstať a znova kráčať v úsvite, za Láskou a Svetlom. Ilustrátorkou zbierky básní je Izabela Horňáková.