Vasil Gluchman

V roku 2012 bude dvadsať rokov, keď som publikoval prvý príspevok formulujúci východiskové tézy etiky sociálnych dôsledkov. Začiatky boli nesporne ťažké, keďže som narážal na nepochopenie alebo neznalosť zo strany kolegov, ktorí sa pasovali do pozície znalcov vo všetkých oblastiach filozofie a etiku sociálnych dôsledkov apriórne odmietali, ako môj výmysel. Etika sociálnych dôsledkov vznikla ako potreba formulovať východiská, resp. kritériá pre hodnotenie vývoja slovenskej evanjelickej etiky, čo bolo predmetom mojej dizertačnej práce. Pri hľadaní adekvátneho hodnotenia som nenašiel nič vhodné, o čo by som sa mohol bez výhrad oprieť a na základe ktorého by som sa mohol snažiť pokiaľ možno o objektívne hodnotenie významu a úlohy slovenskej evanjelickej etiky v dejinách nášho intelektuálneho vývoja, zvlášť od konca 19. storočia až do začiatku 90. rokov 20. storočia. Vznikla tak potreba formulovania mojich východísk, pre ktoré som našiel určitú východiskovú pozíciu v utilitaristickej etike kladúcej dôraz predovšetkým na zaujímavé, pretože umožnilo mi hodnotiť slovenskú evanjelickú etiku zvonku, teda bez toho, aby som skúmal vnútorné motívy, resp. dôvody pre jednotlivé názory alebo postupy vedenia evanjelickej cirkvi. Na druhej strane sa však ukázalo, že predsa v kontexte etických diskusii vo svete v danom období utilitarizmus nezodpovedal celkom mojim predstavám a dostatočne nereagoval na jeho kritiku zo strany odporcov. Stále viac som si uvedomoval potrebu výraznejšieho odčlenenia etiky sociálnych dôsledkov od utilitarizmu, no na druhej strane som si však uvedomoval jej príbuznosť s konzekvencializmom. Potrebu vymedzenia sa voči kritikom utilitarizmu a jeho stotožňovaniu s konzekvencializmom vôbec som si dostatočne jasne uvedomil počas štúdijného pobytu na University of Akron (USA) v roku 1994, kde som formuloval jednoznačnú požiadavku odlíšenia utilitarizmu a neutilitaristického konzekvencionalizmu vrátane pričlenenia etiky sociálnych dôsledkov k prúdu neutilitaristického konzekvencializmu, ktorý reprezentujú napríklad Amartya Sen, Phipip Pettit, Michael Slote (so svojimi staršími prácami najmä z 80. rokov 20. storočia), Frank Jackson a ďalší. Možno teda uvažovať o prvej fáze vývoja etikysociálnych dôsledkov, ktorá sa viaže na obdobie rokov 1992-1999 a do tohoto obdobia zapadajú moje práce Angažovanosť, solidarita, zodpovednosť (1994), Etika konzekvencializmu (1995), Etika sociálnych dôsledkov a jej kontexty (1996), Človek a morálka (1997) a Etika sociálnych dôsledkov v kontexte jej kritiky (1999).

V bežnej každodennej konverzácii často počujeme konštatovania typu, že je to dobré, je to správne, prípadne je to nedobré, nesprávne, zlé a podobne. Často sa stretávame s hodnotením, že je to dobrý človek, prípadne zlý človek. Dobro, zlo, správne, nesprávne patria k základným kategóriám etiky a pojmom, ktoré tvoria základnú štruktúru pojmového aparátu v morálke. Samozrejme že okrem svojho etického a mravného významu majú ešte mnohé iné významy, ale o tom budeme uvažovať neskôr. Napriek tomu že tieto pojmy patria v každodennej konverzácii k veľmi často používaným, sú veľké rozdiely v obsahu, ktorý do nich vkladajú jednotliví diskutujúci, teda vôbec nie sú jednoznačné. Nielen jednotlivci, mravné subjekty sa líšia v obsahu vkladanom do týchto pojmov, ale aj rozličné etické teórie rozličným spôsobom definujú čo je správne, nesprávne, dobré či zlé. V podstate je to odraz diferentného videniasveta morálky, takže aj tento pluralizmus v chápaní základných etických kategórií je prirodzený.