Vladimír Goněc

Ivan Markovič (1888 – 1944), vnuk významného štúrovca Pavla Markoviča, syn a synovec významných slovenských politikov prelomu 19. a 20. storočia, Júliusa Markoviča a Rudolfa Markoviča, patrí k osobnostiam, ktoré mali byť v spoločnom záujme a zo zlej vôle ľudákov a komunistov vymazané z dejín a zabudnuté. Práve v prípade I. Markoviča sa im to takmer dokonale podarilo. Kniha vracia I. Markoviča do dejín Slovenska, osvetľuje jeho multidimenzionálny prínos, od jeho – ešte pred prvou svetovou vojnou – postu šéfredaktora časopisu Prúdy (v dobovom kontexte slovenského a uhorského politického života, aj česko-slovenskej vzájomnosti), cez jeho úlohu popredného činiteľa československých légií za vojny, jeho úlohu postavy č. 4 v parížskom centre prvého odboja v druhej polovici roku 1918, cez jeho dilemu venovať sa diplomacii alebo domácej politike v oslobodenom Česko-Slovensku, až k jeho aktivitám ako špičkového sociálnodemokratického politika na čele ministerstiev medzivojnovej republiky (obrana, unifikácia zákonov, školstvo), či jeho aktivitám v parlamente. Kniha približuje aj jeho advokátsku profesiu, pokračujúce žurnalistické výstupy, podáva hodnotenie prínosu I. Markoviča ako politického a právneho mysliteľa. A sleduje tiež ľudácku pomstu na Markovičovi v roku 1939 a jeho tragický koniec v nacistickom koncentračnom tábore Buchenwald, ako aj posmrtnú komunistickú pomstu na jeho pozostalých a príbuzných po roku 1948.

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Predkladaná knižná publikácia sa osobitne zameriava na otázku pôsobenia Milana Hodžu ako aktéra medzinárodných vzťahov.Táto oblasť jeho politického myslenia nebola nateraz stredobodom podrobnejšieho výskumu. Publikácia zaujme pracovníkov nielen z oblasti politológie a historiografie, ale aj odborníkov z iných spoločenských a humanitných vied i aktívnych politikov, ktorí pracujú v diplomacii alebo sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami

Zväzok obsahuje tri tematické bloky. Časť „Češi a Slováci 1993-2012. Vzdalování a přibližování“ rozoberá vývoj oficiálnych vzťahov nástupníckych štátov po rozdelení Československa, ako aj ekonomické súčinitele tohto rozdelenia. Zo špecifických rovín sa analyzujú jazykové vzťahy česko-slovenské a slovensko-české po rozdelení spoločného štátu, nové modely fungovania slovenčiny v českom prostredí a češtiny v slovenskom prostredí, možnosti pôsobenia Ústav SR a ČR na konštruovanie národných identít, historické zdroje formovania straníckopolitických systémov v SR a ČR, ako aj pôsobenie intenzívnej výmeny študentov. Druhý blok sa venuje komparácii premien ideí národného štátu, ďalej predstavuje sondy do diskusií v disente v 70. a 80. rokoch a v poaugustovej emigrácii, od existenciálnych tém cez osobnú zodpovednosť až po perspektívy strednej Európy. Blok editovaných dokumentov prináša správy o situácii na Slovensku za vojny a po Povstaní, ktoré písal G. Husák pre vtedajších sovietskych a československých komunistických vodcov v Moskve, a návrh zákona o krajinskom zriadení pre ČR z leta 1990.

Česko-slovenská historická ročenka 2014-2015