Hana Ponická

Štoplík sa narodil pred viac ako 60 rokmi. Tento korkový panáčik zabáva už niekoľko generácií detí. Prvá časť príbehov nám prezradí, ako Štoplík z fľaše vyskočil, kto mu dal meno, kto oblečenie a ako sa dostal medzi deti do škôlky, kde si našiel kamarátov a poplietol ich pri rozprávaní rozprávok. V druhej časti príbehov zažije svoje prvé prázdniny a nezabudnuteľný výlet v Tatrách, stratí sa v horských jazerách, zachraňuje peniaze pred zhrdzavením a prežije kopec iných dobrodružstiev. Príbehy o Štoplíkovi skrátka dokážu očariť aj rozosmiať i dnešné deti, pretože aj keď je Štoplík ten najmenší tvor na svete, má naozaj mimoriadne veľké srdce. Číta: Oľga Belešová Celkový čas: 3 hodiny a 35 minút

Audiokniha O Štoplíkovi, kým do školy nechodil, ktorú napísala Hana Ponická pred viac ako 60 rokmi určite zabaví aj dnešné deti. Tento korkový panáčik je možno najmenší tvor na svete, má však mimoriadne veľké srdce a ten správny zmysel pre humor i spravodlivosť.

Lukavické zápisky mapujú osobný a spoločenský život Hany Ponickej počas roka 1977, v ktorom sa stala nepohodlnou autorkou nielen pre kritický príspevok na zjazde slovenských spisovateľov, ale aj pre podporu novovzniknutej Charty 77. Kniha verne zachytáva prenasledovanie odporcov totality, boj s "vnútorným nepriateľom" a zároveň rázne odmietanie poslušnosti voči akejkoľvek moci. Dobové reflexie strieda atmosféra stredoslovenského vidieka, v ktorom našla Ponická útočisko pre rodinný život i autentické úvahy. Zápisky však nie sú iba záznamom jej zamyslení, ale aj vzácnou kronikou intelektuálnych konfrontácií a v neposlednom rade správou o súperení s vlastným strachom, ktorý považovala za najväčšieho nepriateľa aj vtedy, keď ju režim pripravil o všetky možnosti publikovať. Napokon aj osud tejto knihy bol dlhé roky pohnutý tak, ako osud autorky – do verejného priestoru sa vracia po dvadsaťročnej odmlke. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kniha vyšla s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Štoplík sa narodil pred viac ako 60 rokmi. Tento korkový panáčik zabáva už niekoľko generácií detí. Hoci príbehy o ňom vznikli už dávno, dokážu očariť aj rozosmiať i dnešné deti. V druhej časti je už Štoplík prvák. No keď ho niečo zaujme, musí to hneď vyriešiť, a tak zabudne ísť do školy. Ide do zoo pozrieť leva Tartasa alebo v strede školského dňa odíde do redakcie časopisu riešiť svoj zle napísaný podpis. Dva týždne vynechá školu, lebo Ivko a Fedor ho náhodou zatvoria do gauča. Na zimnej lyžovačke ho odfúkne z Koliby na Lomnický štít. Strávi noc v tlačiarni, kde zistí, že tlačiarenskí škriatkovia naprávajú po pánoch sadzačoch zle vysádzané texty. Navyše stále rozmýšľa nad tým, čo chce robiť, keď bude veľký.

Štoplík sa narodil pred viac ako 60 rokmi. Tento korkový panáčik zabáva už niekoľko generácií detí. Hoci príbehy o ňom vznikli už dávno, dokážu očariť aj rozosmiať i dnešné deti. V druhej časti je už Štoplík prvák. No keď ho niečo zaujme, musí to hneď vyriešiť, a tak zabudne ísť do školy. Ide do zoo pozrieť leva Tartasa alebo v strede školského dňa odíde do redakcie časopisu riešiť svoj zle napísaný podpis. Dva týždne vynechá školu, lebo Ivko a Fedor ho náhodou zatvoria do gauča. Na zimnej lyžovačke ho odfúkne z Koliby na Lomnický štít. Strávi noc v tlačiarni, kde zistí, že tlačiarenskí škriatkovia naprávajú po pánoch sadzačoch zle vysádzané texty. Navyše stále rozmýšľa nad tým, čo chce robiť, keď bude veľký.

Štoplík sa narodil pred viac ako 60 rokmi. Tento korkový panáčik zabáva už niekoľko generácií detí. Prvá časť príbehov sa odohráva v škôlke, v škole, na výlete v Tatrách. Štoplík popletie deti pri rozprávaní rozprávok, nechtiac vyvolá spory, ktoré si odkľačí v kúte, stratí sa v horských jazerách, kde zachraňuje peniaze pred zhrdzavením. Hoci príbehy o ňom vznikli už dávno, dokážu očariť aj rozosmiať i dnešné deti.

Štoplík sa narodil pred viac ako 60 rokmi. Tento korkový panáčik zabáva už niekoľko generácií detí. Prvá časť príbehov sa odohráva v škôlke, v škole, na výlete v Tatrách. Štoplík popletie deti pri rozprávaní rozprávok, nechtiac vyvolá spory, ktoré si odkľačí v kúte, stratí sa v horských jazerách, kde zachraňuje peniaze pred zhrdzavením. Hoci príbehy o ňom vznikli už dávno, dokážu očariť aj rozosmiať i dnešné deti.

Krehká literárna reportáž o vzťahu spisovateľky k veľkému ľudskému i tvorivému zjavu v slovenskej literatúre dvadsiateho storočia. Útla spomienková próza tvorí významnú časť literárnej tvorby Hany Ponickej, ktorú zastupujú najmä tri práce vychádzajúce z osobnej skúsenosti. Ábelovský dom predstavuje začiatok oblúka, jeho stred tvorí dokumentárno-beletristická kniha Janko Novák a uzatvára autobiografické dielo Lukavické zápisky. Spomienka na Boženu Slančíkovú-Timravu je vlastným príbehom Hany Ponickej, ktorú už ako mladé dievča fascinovali osobnostne aj literárne najmä tri ženy: Božena Němcová a novohradské rodáčky E. M. Šoltésová a Božena Slančíková-Timrava. Dej príbehu tvoria dve časové línie — v prvej sa martinská gymnazistka vyberá spolu s otcom za svojím literárnym idolom — sedemdesiatročnou spisovateľkou, ktorej dielo dôverne pozná a obdivuje. Po rokoch sa vracia do Ábelovej v rodnom Novohrade už ako mladá žena a matka po smrti Timravy, aby rekapitulovala vlastné zážitky v prostredí, kde Timrava prežila celý život. Drsnú krásu novohradskej planiny umocňujú rázovití Ábelovčania, ktorí milujú svoju pani spisovateľku, „kišasonku“, ako jej dôverne hovoria, a ich dobrosrdečný nadčasový humor. Autentické postrehy, atmosféru prostredia, v akom žila Timrava, a jej hlavné povahové črty hodnoverne dokresľuje fotografický materiál z rodinného archívu a dosiaľ neuverejnená osobná korešpondencia Hany Ponickej s Boženou Slančíkovou-Timravou.