Anders Hansen

Existuje spoľahlivý spôsob, ako znížiť stres a úzkosť a zároveň podporiť pamäť? Zvýšiť IQ a spomaliť proces starnutia? Stať sa kreatívnejší a sústredenejší zároveň? Odpoveď je jednoduchá: hýbte sa a dobehnite svoj mozog! Pravidelné cvičenie stimuluje mozog nevídaným spôsobom. Jeho výsledky neprekoná ani kombinovaný účinok liekov, výživových doplnkov a mentálnych cvičení, ako lúštenie krížoviek a riešenie sudoku. Moderná neuroveda a výskum preukázali, že fyzické cvičenie má mimoriadne účinky na naše mentálne zdravie a vyrovnanosť. Kniha Dobehni svoj mozog prináša výsledky týchto výskumov v praktickej forme a je ideálnym návodom na ich použitie v každodennom živote. Dobehni svoj mozog od renomovaného švédskeho psychiatra a “brain bloggera” Andersa Hansena Vám povie: • Prečo je telesná aktivita najlepšou ochranou pred demenciou. • Aký druh cvičenia možno použiť na liečbu depresie. • Ako cvičenie zvyšuje sústredenie u detí a špeciálne u detí s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). • Ako sa deti s pravidelným pohybom a telesnou aktivitou môžu zlepšiť v matematike a rečovom prejave. • Prečo magický pocit eufórie pri behaní a látky, ktoré počas nej telo vylúči, majú úžasný vplyv na naše zdravie, energiu a náladu. Kniha Dobehni svoj mozog Vás určite rozhýbe.

Zachovaj si zdravý rozum je kniha o ľudskom mozgu, ktorý sa nestihol prispôsobiť dnešnému zdigitalizovanému svetu. Dospelí dnes venujú mobilom priemerne štyri hodiny denne, u mladých sa tento čas pohybuje medzi štyrmi až piatimi hodinami. Pri písaní tejto knihy sa autor snažil zistiť, ako na nás tieto zmeny vplývajú. Vo Švédsku berie antidepresíva každý ôsmy dospelý a počet mladých ľudí, ktorí pre problémy so spánkom vyhľadali pomoc, vzrástol od prelomu tisícročia o 800 percent. Prečo tak veľa ľudí napriek materiálnemu zabezpečeniu prežíva úzkosť a nepokoj? Náš moderný svet tvorí iba nepatrný okamih z histórie ľudstva. 99,9 percent svojej existencie žil človek ako lovec a zberač a náš mozog je stále nastavený na takýto životný štýl. Bez naplnenia potrieb ako je spánok, pohyb či spoločenstvo, sa nikdy nebudeme cítiť dobre. Rok čo rok však spíme menej, stále menej sa hýbeme a nestretávame sa toľko ako kedysi. Počet osamelých ľudí rastie najmä medzi mladými. Tento pocit tu bol dávno predtým, ako nás karanténne opatrenia v roku 2020 v súvislosti s koronakrízou prinútili ostať doma. Potrebujeme lepšie porozumieť sami sebe a uvedomiť si, ako sa digitálny životný štýl snaží použiť proti nám naše základné ľudské vlastnosti. Dúfam, že táto kniha nám v tom všetkým pomôže. Anders Hansen autor Stres a koronakríza Počas 99,9 percent života človeka na Zemi umierali naši predkovia hlavne vplyvom hladu, dehydratácie a infekčných chorôb. Čo to má spoločné s koronavírusom? Schopnosť ochrániť sa pred vírusom a baktériami je rovnako dôležitá ako schopnosť vyliečiť sa z ochorenia. Náš mozog preto poháňa túžba získať informácie o ďalších nakazených, ktoré nám v minulosti dokázali zachrániť život, keďže sme sa dozvedeli od koho si máme držať odstup. Máme preto problém prestať žiť digitálne a sledovať správy, ktoré poskytujú informácie o koronakríze dvadsaťštyri hodín denne. V dôsledku toho mnohí prežívajú nadmerný stres. Andersa Hansena, známeho švédskeho psychiatra, brain bloggera a TED speakera fascinuje mozog. Jeho prvý bestseller Dobehni svoj mozog zdvihol zo stoličiek mnoho Švédov. Vo svojej druhej knihe Zachovaj si zdravý rozum, autor vysvetľuje prečo ľudia, napriek všeobecnému blahobytu vo vyspelom svete, prežívajú stres a úzkosť a ako to súvisí s vývojom mozgom. Súvislosti hľadá najmä v digitálnej dobe a nadmernej závislosti ľudí na mobilných telefónoch.

Máte potíže s usínáním? Dokážete se delší dobu soustředit jen s obtížemi? Toužíte po dokonalém životě celebrit ze sociálních sítí? Kniha renomovaného švédského psychiatra se zabývá dopadem „digitálního věku“ na fungování našeho mozku. Stres, který zažíváme dnes, není stejný jako u našich předků. Jak se s ním vypořádat, když nás mobilní telefony zásobují dopaminem, a podporují tak vytváření závislosti? Navíc narušují naši schopnost soustředění už jen tím, že se nacházejí v naší blízkosti, ani je nemusíme používat. Když si je s sebou bereme do postele, ovlivňuje to kvalitu našeho spánku, a neustálé porovnávání s ostatními na sociálních sítích nám také na klidu nepřidá. U dětí už byla zaznamenána nejdrastičtější behaviorální změna všech dob a není zdaleka jasné, jak používání mobilních telefonů a čtení elektronických materiálů do budoucna ovlivní naši schopnost učení. Nemluvě o prohlubujícím se pocitu sociální izolace… Autor nabízí „první pomoc“ v podobě tipů, jak významně změnit životní styl ve svůj prospěch, uvádí nejnovější poznatky výzkumníků této oblasti a v závěru se zabývá úvahami o tom, zda se náš mozek dokáže na změněné podmínky adaptovat.

Ľudské telo sa vyvinulo tak, aby prežilo a dokázalo sa rozmnožovať, a nie nevyhnutne na to, aby bolo zdravé. Mozog sa tiež vyvinul s cieľom prežitia a rozmnožovania, nie duševnej pohody. Občas všetci zažívame psychické ťažkosti. Možno nás trápi mierny nepokoj. Niekedy nás úplne ochromí panika. Inokedy zažívame natoľko temné obdobie, že ledva vstaneme z postele. Je to zvláštne, lebo za očami každého z nás sa ukrýva biologické veľdielo, ktoré je natoľko vyvinuté, že by malo vedieť vo všetkom poradiť. Náš mozog, ktorý je neuveriteľne dynamický a neustále sa mení, pozostáva z osemdesiatich šiestich miliárd buniek poprepájaných minimálne stotisíc miliardami bunkových spojení. Vytvárajú zložitú sieť, ktorá riadi orgány v tele a zároveň spracováva, interpretuje a udáva prioritu nekonečnému prúdu zmyslových vnemov. Mozog má schopnosť uchovať informácie, ktorých množstvo zodpovedá obsahu jedenásťtisíc knižníc plných kníh. To je reálna kapacita našej pamäti. Okrem toho má mozog schopnosť v zlomku sekundy vyloviť z pamäti tie najrelevantnejšie informácie – aj keď ich prijal pred desiatkami rokov – a dať ich do súvisu s tým, čo práve prežívame. Keď náš mozog všetko toto dokáže, prečo by nezvládol zabezpečiť zdanlivo jednoduchú úlohu, aby sme sa stále cítili dobre? Prečo nášmu citovému životu neustále hádže polená pod nohy? Kniha, ktorú držíte v rukách, sa zaoberá otázkou, prečo sa mnohí ľudia cítia tak zle napriek tomu, že sa nám žije tak dobre, a jej hlavnou témou je otázka duševného zdravia a pohody. V knihe sa autor zameriava na to, čo sa v našom mozgu deje pri najbežnejších psychických poruchách, ktorými sú úzkosť a depresia, a prečo sú niekedy skôr znakom zdravia než choroby. Takisto približuje spôsoby, ako sa s nimi popasovať. Ďalej odhaľuje, či sa naozaj máme horšie ako v minulosti a ako nám môže pomôcť skúmanie našich pocitov z biologického hľadiska. Nakoniec však prezrádza, čo nám prináša pocit šťastia. ANDERSA HANSENA, známeho švédskeho psychiatra, brain blogera a TED spíkra fascinuje mozog. Jeho prvý bestseller Dobehni svoj mozog zdvihol zo stoličiek mnoho Švédov a od roku 2019 motivuje k pohybu i Slovákov. Hansenova druhá kniha Zachovaj si zdravý rozum sa stala najpredávanejším titulom roku 2020 v Japonsku spomedzi všetkých kníh, kde doposiaľ prekonala hranicu 700 000 predaných kópií. V jeho najnovšej knihe Dobrá správa o úzkosti ponúka vysvetlenie na pálčivú otázku, prečo sa mnohí ľudia cítia tak zle napriek tomu, že sa nám žije tak dobre.

Cítíte se občas mizerně, přestože k tomu nenacházíte objektivní důvod? Míváte pocity úzkosti nebo vás někdy přepadne ochromující panika? Zažíváte rána, kdy si říkáte, že nedokážete ani vstát z postele? Lidský mozek je doslova biologický zázrak, jak je tedy možné, že nezvládne zařídit zdánlivě tak jednoduchý úkol, abychom se cítili skvěle? Žijeme v nejlepší éře lidských dějin, přesto se zdá, že prohráváme boj s vlastními emocemi. Odpovědi neleží před námi, ale naopak daleko v minulosti. Biologické naprogramování našeho mozku je z velké časti stále nastaveno na přežití. Jenže stav pohotovosti, nezbytný pro přežití, vyvolává v lidském těle stres, úzkost a strach. A tím se dostáváme k podstatě problému. Autor se v této knize zabývá emocionálním životem z neurologického hlediska. Nabízí nový úhel pohledu, ze kterého lze některé emoční pochody považovat nikoliv za příznaky nemoci, ale naopak za projevy normálního a zdravého fungování našeho organismu. Díky novému přístupu k vlastnímu emocionálnímu životu zjistíte, zda se skutečně cítíte hůře než dříve, jak to pomocí biologického pohledu můžete změnit, na co je důležité se soustředit a co vás skutečně činí šťastnými.

Ďalšia zo série dobrých správ od švédskeho psychiatra Andersa Hansena, autora bestsellerov Dobehni svoj mozog a Dobrá správa o úzkosti. Čo je vlastne ADHD? Nuž, táto otázka je určite namieste. Je to choroba? Postihnutie? Superschopnosť? Je to niečo, čo vymysleli farmaceutické spoločnosti, aby predávali lieky? Alebo je to dôsledok toho, že sme zahltení digitálnou záplavou informácií, na ktorú náš mozog nie je stavaný? Pri vyhľadávaní pojmu „ADHD“ na internete som našiel 64 miliónov výsledkov! A zdá sa, že na túto najznámejšiu a najkontroverznejšiu lekársku diagnózu súčasnosti existuje približne toľko isto názorov, koľko mi ukázal Google odkazov. Každý rok dostane túto diagnózu niekoľko miliónov ľudí – pred tridsiatimi rokmi však ešte ani neexistovala. Inými slovami, je ľahké nechať sa zmiasť a zahltiť všetkými tými názormi, no ja dúfam, že si s tým poradím. Začnime od začiatku: čo je potrebné na to, aby vám diagnostikovali ADHD? V zásade ide o ťažkosti v troch oblastiach: koncentrácia, hyperaktivita a impulzivita. Myslíte si, že sa to týka vás alebo niekoho, koho poznáte? Ak áno, nie je to prekvapujúce. Všetci do určitej miery disponujeme týmito vlastnosťami a nachádzame sa na „stupnici ADHD“. Niektorí z nás majú týchto vlastností viac a sú na škále vyššie – ako napríklad ja. Iní ich nemajú takmer vôbec a sú na stupnici nízko. Malé percento ľudí má tieto črty také silné – a čo je dôležitejšie, má v dôsledku toho také závažné problémy –, že má zmysel diagnostikovať im ADHD a poskytnúť im liečbu. Na to, aby sa psychiatrická diagnóza vôbec mohla považovať za diagnózu, musí vám v živote spôsobovať problémy. Neznamená to však, že ADHD zahŕňa iba samé komplikácie. (Skôr než sa posunieme ďalej, chcem, aby ste pochopili, že v prípade ADHD je ťažké určiť presnú hranicu. Keďže všetci máme jej väčšie či menšie črty, to, čo v knihe opisujem, sa bude týkať nielen ľudí s ADHD, ale aj mnohých iných.) Táto kniha je o pozitívnych črtách – teda o výhodách. Prečo je vôbec potrebná takáto kniha, vari sa toho o ADHD už nepopísalo dosť? Som presvedčený o tom, že čím viac zdôrazňujeme problémy a zabúdame na pozitívne aspekty, tým väčšie je riziko, že ľuďom s ADHD spôsobíme nové problémy. Za nové problémy považujem predovšetkým zhoršené sebavedomie a pocit, že mnohé dvere v živote sú pre človeka zatvorené a že existujú veci, ktoré nezvládne urobiť. Ak namiesto toho zdôrazníme zoznam výhod, myslím si, že výsledok môže byť opačný: zlepšené sebavedomie a pocit, že mnohé dvere sú vám otvorené. ADHD totiž znamená, že máte iný – a jedinečný – súbor nástrojov, ktorý sa musíte naučiť používať.

A sikerszerző pszichiáter, Anders Hansen újra egy agyról szóló könyvvel jelentkezik. Azt tisztázza benne, hogy miért vagyunk ennyire rosszul, amikor ilyen jó nekünk. Hansen megmutatja, hogyan működik a közérzetünk, és reményt ad, hogy napjaink túlfeszült online társadalmában is jól érezhetjük magunkat. Hogy sikerüljön, jobban kell gondoskodnunk az agyunkról – és a testünkről –, és talán abba kell hagynunk a boldogság örökös hajszolását.