Tomáš Haviar

Publikácia svojím zameraním na oblasť Kľakovskej doliny, ale aj na dejiny a celkový význam lesných železničiek na Slovensku vypĺňa medzeru v poznaní bohatej histórie tohto zaujímavého druhu dopravy. Autor skompletizoval, analyzoval a vyhodnotil množstvo doposiaľ nepublikovaných materiálov o tejto zaujímavej téme, ktoré získal dôkladným výskumom v archíve, ale aj v teréne. Text je doplnený desiatkami fotografií.

Uhranská električka je prvou knihou novovznikajúcej edície monografických diel o zaniknutých úzkokoľajných železničkách na území Slovenska, ktorú autor Tomáš Haviar nazval Zaniknuté koľaje. Kniha prináša unikátny, doteraz nepublikovaný dokumentačný textový a obrazový materiál, ktorý je výsledkom dlhoročného bádania v desiatkach archívoch na Slovensku i v zahraničí.

Knižka rozpráva príbeh lesnej železnice údolím rieky Slatina od prvých úvah o jej postavení, cez roky hojnosti až po smutné dni jej zrušenia. Historické údaje z mnohých archívnych fondov dopĺňajú spomienky pamätníkov. Text je ilustrovaný unikátnou zbierkou fotografií rozprávajúcich o ľuďoch, pre ktorých sa železnička stala spoločníkom na celý život. Lesná železnica významne podvihla význam mesta Hriňová. Fungovala v štyroch politických režimoch pod rôznymi správami. Zo železničnej stanice v Kriváni jej koľaje smerovali na parnú pílu v Hriňovej. Tu sa spracovávalo drevo privezené z dolín nad mestom, kde boli aj koncové stanice železničky. Na takmer 22 km dlhej trase počas celej histórie premávalo až desať parných lokomotív rôznych typov od rôznych výrobcov. Dnes si pri potulkách malebným podpolianskym krajom nevšimneme nič, čo by naznačovalo, že tadiaľ kedysi viedli koľajnice a po nich pravidelne, takmer 50 rokov, premávali vlaky s vôňou dreva.

Baťova expanzia na ekonomických trhoch sveta kulminovala roku 1938, keď jeho pobočné spoločnosti pôsobili v 33 krajinách sveta, pričom jeho výrobky kupovali v 82 krajinách sveta. Len v bývalom Československu zamestnával vyše 42-tisíc ľudí. Ekonomická expanzia bezprostredne súvisela s ohromnou expanziou nevšedne ponímanej architektúry. Autor zozbieral nevšedné množstvo písomného aj obrazového materiálu, dokumentujúce jej výnimočnosť.