Marta Herucová

Kto bol v skutočnosti autorom desivých prízrakov z depozitára Galérie mesta Bratislavy? Kniha Marxove príšery prináša sondu do života a doposiaľ málo preskúmanej tvorby bratislavského maliara Bélu Marxa (1885 – 1951). Ukazuje, že kým jeho idylické pohľady na Prešporok sú dobre známe, temné, až surreálne diela spájala odborná literatúra s jeho menom neprávom. Kniha čitateľa sprevádza spoločenským a kultúrnym prostredím mesta po roku 1900. Na pozadí osudov generácie, ktorej životy drvili politické otrasy 20. storočia, ožíva atmosféra trojjazyčného Prešporka. Autorka na základe precízneho archívneho výskumu rekonštruuje Marxovo rodinné zázemie, jeho štúdiá, viedenský a budapeštiansky angažmán, potulky po Slovensku i záverečnú emigráciu do Nemecka. Najväčším objavom knihy je predstavenie „príšer“ – unikátnej kolekcie diel na pomedzí symbolizmu, dekadencie a art brut, ktorých stopa vedie k Bélovmu bratovi Jozefovi. Autorka sa kriticky vyrovnáva s doterajšími biografickými mýtmi a predkladá katalóg diel oboch bratov. #Bratislava, #vytvarnéumenie, #maliarstvo, #medzivojnovéobdobie, #okolo1900

Popredný predstaviteľ fantazijného umenia a symbolizmu, maliar, kresliar a pedagóg s pôvodným menom Karl Handwerk mal síce svoje korene na Morave, v Sliezsku, Bratislave, Pécsi, Budapešti, ale prevažnú časť svojho života prežil v Komárne. Jeho tvorba uchvacuje postavami bizarného sveta, scenériami fauny a flóry, v ktorých sa odráža labyrint ľudskej duše a existenciálny strach človeka. Oficiálna povojnová garnitúra nejavila o jeho umenie záujem, a tak zostal pre širšiu verejnosť takmer neznámy. Jeho ateliér však bol pre priaznivcov umenia vždy otvorený a často navštevovaný a k jeho žiakom patrili takí významní maliari ako Ernest Zmeták, Géza Szóbel či Michal Staudt. Pohľad na Harmosovu tvorbu, na diela z verejných a najmä súkromných zbierok, bolo možné oprieť o jeho pozostalosť, skicáre, denníky a zápisky, ako aj iné dobové zmienky a priniesť tak svedectvo o výnimočnom zjave stredoeurópskej umeleckej scény. Monografiu pripravila a napísala Marta Herucová – historička umenia, ktorá sa na pôde Slovenskej akadémie vied dlhodobo venuje výskumu umenia devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia. O reprezentatívny dizajn a typografiu knihy sa postaral skvelý dizajnér Marek Kianička. Publikácia je dvojjazyčná, slovensko-maďarská, má 248 strán a jej súčasťou je USB-kľúč s katalógom 2 293 diel.

Francúzske umenie prešlo do roku 1789 zložitým vývojom. Špecifický charakter nadobudlo v stredoveku, keď sa medzi múrmi kláštorov zrodila gotika. Nasledovala Škola Fontainebleau (16. storočie) sformovaná na kráľovskom dvore a Francúzska škola (17. a 18. storočie), rozvíjaná v prostredí Kráľovskej akadémie. Francúzske transfery sa uskutočňovali vojenskými a cirkevnými cestami. Nové myšlienky podnietili kultúrnu výmenu v rámci Európy. Svedčia o tom diela v Svätom Antone, Spišskej Kapitule, na Krásnej Hôrke, Červenom Kameni, v Slovenskej národnej galérii v Bratislave či Východoslovenskej galérii v Košiciach. Kniha je bedekrom francúzskeho umenia na Slovensku. Historička umenia PhDr. Marta Herucová, Ph.D. pochádza zo starej bratislavskej rodiny. Študovala na univerzitách v Bratislave a v Olomouci. Pracuje na Ústave dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied. Publikovala desiatky prác zameraných na identifikačné, ikonografické a interpretačné problémy, napr. o buste Cecílie Gonzagy v Levoči (Paríž 2021), Fantacchiottiho soche anjela v Stupave (Florencia 2021), orientálnych obrazoch v Topoľčiankach (Oxford 2020), umení okolo roku 1800 na Slovensku (Opava 2019) a ďalších. Zaujíma sa o dokumentovanie umeleckých artefaktov ako základov kultúry.