Miriam Hlavačková

Smrť človeka má od nepamäti svoj biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer. V prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Kniha je určená tým, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto najzákladnejšou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote a porovnáva ich s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen sprostredkovať, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj ako so smrťou žili. Hľadá odpoveď na otázku, čo sme stratili a čo sme získali v spôsobe, akým sa dnes vyrovnávame so smrťou – a či by sme sa od minulých generácií predsa len nemohli niečo naučiť. Smrť vyvolávala a dodnes vyvoláva strach, úzkosť, úžas, ale aj zvedavosť a nutnosť hľadať odpoveď na základnú otázku: čo je zmyslom života?

Poznáte z filmov tie zaprášené tajomné miestnosti, kde sú uložené staré listiny a dokumenty? Sú to archívy, aj keď v skutočnosti sa od tejto filmovej predstavy dosť líšia. Obsahujú tisíce, desaťtisíce, ba až státisíce historických dokumentov – toľko, že sa dokumenty nepočítajú na kusy, ale vkladajú do škatúľ, ktoré sa postavia vedľa seba a odmeria sa ich dĺžka. Niektoré archívy majú desiatky kilometrov listín! Daniela Dvořáková a Miriam Hlavačková, historičky Slovenskej akadémie vied a archivárky na cestách, štúdiom dobových dokumentov nabehali celé maratóny. O nájdené zaujímavosti z archívov sa delia v podcaste Archivárky na cestách, no, žiaľ, podcasty, na rozdiel od kníh, nevoňajú. Papier tvorený celulózou a lignínom sa totiž rozkladom premieňa aj na látku vanilín, vďaka čomu knihy voňajú po vanilke. Keďže vanilkovú vôňu kníh zbožňujú, rozhodli sa dať príbehom z archívov aj knižnú podobu. Nebojte sa, nebudete s nimi behať maratóny! V tejto zábavnej ilustrovanej knihe vás zoberú iba na tie najzaujímavejšie krátke prechádzky dejinami.

Dobrodružná púť Mikuláša Ujlakiho do Ríma, na ktorú vás autorka vezme, priblíži nielen to, ako sa pán z Hlohovca stal kráľom, ale aj každodenné strasti a radosti stredovekých pútnikov. Ako sa pútnici orientovali, aby na ceste do Ríma nezablúdili? Kde spali a čo jedli? Mohli putovať aj ženy? Prečo sa vlastne bohatí aj chudobní vydávali na takéto dlhé a nebezpečné cesty?