Vlasta Hochelová

Román Vlasty Hochelovej zachytáva osud adoptívneho chlapca Miša, ktorý sa ako dospelý neprávom dostal do španielskeho väzenia. Obvinili ho z ublíženia na zdraví a odpykáva si niekoľkoročný trest. V listoch rodičom, väčšinou adresovaných matke, vykresľuje väzenské pomery, problémy, ktoré tam má, spomína na dávne časy. Z autorského rozprávania, ktoré sa strieda s Mišovými listami, sa postupne dozvedáme, ako problémy s jeho výchovou, ťažkosti, do ktorých sa už v detstve, ale najmä v puberte ustavične zamotával, poznačili život celej rodiny i manželstvo adoptívnych rodičov Kláry a Karola. V popredí je pritom jeho vzťah s matkou. Pri tvorbe sujetu autorka umne využíva kombináciu Mišových listov z väzenia s dynamickým autorským rozprávaním, plným nekonvenčných dialógov.

Túto vtipnú knihu môžeme nazvať aj fejsbúkovým románom, pričom každá jeho myšlienka nám pripomína, ako zbytočné je brať sa príliš vážne. Len čo si to osvojíme podľa vzoru „Vlasta Hochelová“, zistíme, že aj zvyšok vážneho sveta pozostáva z komických situácií. Autorka ich do svojho románu vytiahla z priestoru medzi fejsbúkovým priateľom Fajferom, rozprávačkou Magdou a jej intelektuálnym manželom – domácim. Tam sa odohrávajú malé neuveriteľné príhody v plynúcom čase. Sú v úvahách domáceho pána, Magdiných pokusoch o nápravu sveta, či v sarkastickej rezignácii. Fejsbúkový Fajfer a jeho „pijátoček“ je ozvenou volania po slobode, ktorá sa v jeho podaní zakaždým preklápa do nevľúdneho pondelka. Kolotoč smutno-krásnych príhod a nefalšovaných nádejí. Román mal skutočnú predohru na stránkach FB, roztočil vtip, humor a vzácnosť zvanú sebairónia. Veľa z lietajúcich príhod a replík autorka našťastie polapala a z virtuálneho sveta preniesla do svojho vtipného románu. Škoda sa mu brániť, je aj o nás, je školením ako sa nebáť vlastnej smiešnosti, ktorú tak úporne schovávame. PETER JUŠCÁK