Ľubica Holubcová

Krajina hmly, ometám mliečnu clonu, krútim vnemom ako závitom žiarovky až do presvetlenia priestoru, letná snímka snehuliaka. V predzáhradke chuť na pečené gaštany, práchnivý akt. Za domom trs šedivých púpav, rozpárané švy, zasa sedím v manéži vrhačky obrazov, nech zabudnem, že vzdialenosť je iba život vypitvaný sekundami. Húpajúce kolená anarchie a ja ako strihačka nechtov amputovanej nohy. Toto je moment pravdy, škoda, že upálený do horkosti a tak iba premrhané sliny poháňajú hodiny v serpentínach.