Tomáš Horváth strana 2 z 3

Andrzej Stasiuk sa radí medzi najprekladanejších poľských prozaikov. Jeho najnovší román Východ je knihou-vyznaním, čistou ako špiritus, vybielenou ako kosti kôz na púšti Gobi a zahmlenou ako nejasné spomienky na detstvo v poľskom Podlesí. Autor v nej na svojich cestách cez periférne končiny Ruska, mongolské stepi až po ujgurské oblasti v Číne spomína nielen na detstvo, ale v spomienkach sa vracia až k vojnovým zážitkom svojich prarodičov a konfrontuje prežitú minulosť s cestou za jej znovuprežitím.

Andrzej Stasiuk sa radí medzi najprekladanejších poľských prozaikov. Jeho najnovší román Východ je knihou-vyznaním, čistou ako špiritus, vybielenou ako kosti kôz na púšti Gobi a zahmlenou ako nejasné spomienky na detstvo v poľskom Podlesí. Autor v nej na svojich cestách cez periférne končiny Ruska, mongolské stepi až po ujgurské oblasti v Číne spomína nielen na detstvo, ale v spomienkach sa vracia až k vojnovým zážitkom svojich prarodičov a konfrontuje prežitú minulosť s cestou za jej znovuprežitím.

Andrzej Stasiuk sa radí medzi najprekladanejších poľských prozaikov. Jeho najnovší román Východ je knihou-vyznaním, čistou ako špiritus, vybielenou ako kosti kôz na púšti Gobi a zahmlenou ako nejasné spomienky na detstvo v poľskom Podlesí. Autor v nej na svojich cestách cez periférne končiny Ruska, mongolské stepi až po ujgurské oblasti v Číne spomína nielen na detstvo, ale v spomienkach sa vracia až k vojnovým zážitkom svojich prarodičov a konfrontuje prežitú minulosť s cestou za jej znovuprežitím.

Máj, rok 1929. Komisára Edwarda Popielského vyhodili z polície, pretože odmietol uposlúchnuť rozkaz. Má teda čas na riešenie matematických hádaniek a... na lásku. Pekná Renata ho nahovorí, aby sa podujal na riskantnú úlohu a rýchlo sa dostáva do ťažkostí. A v Ľvove to opäť vrie. Mestom otrasie brutálna vražda. Len polícia vie, čo sa ukrýva v tajomnom liste od vraha. Po sérii detektívnych prípadov s Eberhardom Mockom zmenil Marek Krajewski prostredie, z Breslau sa presunul do medzivojnového Ľvova, aby predstavil policajného komisára Edwarda Popielského. Absolvent viedenskej univerzity je filológ a trpí zvláštnou formou epilepsie. V románe Cháronove čísla sa dostáva do zložitej situácie, keď príde o prácu aj zdroj príjmov a pokus živiť sa ako súkromný detektív komplikujú citové väzby k dávnej známosti. Záhadné odkazy sú príležitosťou pre vyšetrovateľa s prehľadom v matematike a starých jazykoch. Každý sa môže stať Bohom, stačí len poznať ten správny kód.

Dvadsiate roky 20. storočia, medzivojnová Varšava s jej nočnými podnikmi, salónmi, hazardnými hrami a búrlivým spoločenským životom. V jednom z varšavských kabaretov máva predstavenie tajomná postava známa pod pseudonymom Červený šašo. Vystupuje v červenej maske a jeho identitu nikto nepozná. Vo svojich vystúpeniach satiricky zosmiešňuje vtedajších verejne činných ľudí – politikov a zbohatlíkov. Červený šašo sa stáva varšavskou legendou a divadlo noc čo noc praská vo švíkoch. No jedného dňa sa v jeho divadelnej šatni nájde mŕtve telo a Červený šašo bez stopy zmizne. Kto je zavraždený? Môže byť Červený šašo obeťou alebo dokonca vrahom? Skrýva sa vrah v zákulisí divadla, alebo medzi známymi obete? Komisár Borewicz rozbieha vyšetrovanie a po čase zatkne prvého podozrivého... Je však komisár tým správnym detektívom pre tento prípad? Aleksander Błażejowski (1890 – 1940) – bol poľský novinár a spisovateľ. Vyštudoval právo, občas vykonával aj právnu prax. Je autorom siedmich kriminálnych, detektívnych a dobrodružných románov ako napríklad Červený šašo (1925), Súd nad Antikristom (1927), Tajomstvo doktora Hiwu (1928), Pomsta Gregora Burowa (1931) a ďalších. V roku 1914 bol odvelený na ruský front, padol do zajatia a z Ruska sa mu podarilo utiecť počas revolúcie v r. 1917. V roku 1940 ho deportovali do sovietskeho lágru, kde pravdepodobne zahynul. Iný zdroj informácií uvádza, že ho zastrelila NKVD. Za socializmu v období tzv. Poľskej ľudovej republiky sa jeho knihy nesmeli vydávať a boli stiahnuté aj z knižníc. Červený šašo je pokladaný za prvý poľský kriminálny román. Roku 1926 ho dokonca sfilmovali, no film sa nedochoval, len niekoľko fotografií.

Román Sendivoj v sebe spája žáner biografického a okultno-démonologického románu. Toto zvláštne spojenie vyplýva zo skutočnosti, že jeho príbeh je založený na osudoch skutočnej postavy poľského alchymistu Michala Sendivoja (1566 – 1636). Historickú postavu Sendivoja však autor poníma romanticky „byronovsky“ ako hrdinu zmietaného prudkými vášňami, ktorý si musí faustovsky zvoliť medzi nadľudským poznaním a prostým ľudským šťastím. Ukazuje sa, že do sveta temných síl nemožno nahliadnuť beztrestne a cenou za poznanie býva nezriedka vlastné šťastie i životy najbližších... V románe nájdeme množstvo elementov romantického goticizmu: postavy zmietané temnými vášňami, záhadnú postavu mudrca Kozmopolitu, scénu vyrabovania hrobky, infernálnu víziu ožívajúceho kostola, nadprirodzený motív neviditeľnosti, ruiny kláštora, tajomný alchymistov dom, kameň mudrcov, elixír nesmrteľnosti, zjavenie nadprirodzených mocností... Józef Bohdan Dziekoński (1816 – 1855) bol poľský prozaik obdobia romantizmu, dnes patrí k takmer zabudnutým autorom. V tvorbe ho inšpiroval najmä nemecký a francúzsky čierny romantizmus, predovšetkým hrôzostrašná fantastika nemeckého autora E. T. A. Hoffmanna, kresťanská mystika a okultné náuky. Po Dziekońského smrti v súlade s jeho testamentom väčšinu jeho diela spálili.

Seweryn Goszczyński bol poľský básnik a prozaik, významný predstaviteľ tzv. ukrajinskej školy poľského romantizmu. Román Kráľ zámku (1839/40) vznikal vo francúzskej emigrácii. Spájajú sa v ňom žánre čiernoromantického gotického románu s tajomstvom, iniciačného románu a národnej alegórie. Rozprávač, romantický tulák, stretáva v ruinách odrzykońského zámku záhadného blázna Machnického, ktorý ich stráži a vyhlasuje sa za posledného poľského kráľa. Machnicki sa ukazuje byť výnimočnou romantickou osobnosťou s nespútanou imagináciou – a jeho šialenstvo zasa privilegovaným prístupom k mystickým víziám, v ktorých ožíva dávna minulosť. Machnicki zasvätí rozprávača do tajomstva svojich mystických videní a poodhalí, čo skrýva podzemie zámku i tajomná kniha. V texte nachádzame priam emblematické motívy romantizmu: ruiny ako hieroglyf slávnej minulosti a alegória pominuteľnosti, no zároveň ako mystické vnútorné miesto duše. Nie je blázon jediným rozumným človekom medzi „normálnymi“ bláznami, ktorí žijú v zabudnutí a neslobode? Władysław Łoziński bol poľský románopisec, historik a novinár. Novela Zapatan (1874) je tajomnou prózou, reprezentantom žánru strašidelnej fantastiky 19. storočia, no zároveň aj prózou historického žánru, ktorej dej je situovaný do 18. storočia. Rozprávač, rotmajster Vít Narwoj, i vojaci jeho pluku sú konfrontovaní s tajomnou postavou démonického Zapatana, ktorý sa zaoberá alchýmiou a azda vládne aj nadprirodzenými silami. Ba možno je vyslancom samého pekla. K rozprávačovi doliehajú len útržky tajomného príbehu a nevysvetliteľných hrôzostrašných udalostí: sú to halucinačné vízie či naozaj zásah nadprirodzených síl? Text poodhalí len cíp závoja tej temnej oblasti. Aj čitateľ zostáva na konci prózy sám so svojimi otázkami. Vracia sa nakoniec Zapatan? A predovšetkým: odkiaľ?

Výber zo spisovateľovej tvorby vyšiel v Nemecku v prestížnej hororovej edícii Knižnica domu Usherovcov (1953) a v Spojených štátoch mu po vydaní rozsiahlej zbierky Temná oblasť (1993) dali okamžite prídomky „poľský Poe“ a „poľský Lovecraft“.Tri z jeho príbehov sa dočkali aj filmového spracovania. Literárne sa Grabińského tvorba napája z tradícií modernistickej psychologickej prózy. Autor bol fascinovaný fenoménmi psychopatológie, parapsychológiou i vtedajším revivalom okultných náuk, no predovšetkým vychádzal z tradície hororu a fantastiky 19. a začiatku 20. storočia. V Grabińského poviedkach sa obvykle začnú hlavnému hrdinovi zjavovať tajuplné nevysvetliteľné úkazy, ktoré vo finále vedú k jeho záhube – či už fyzickej alebo k psychickej deštrukcii a šialenstvu. Často nie je úplne jasné, či sú tieto záhadné javy len halucináciou, alebo ide skutočne o niečo paranormálne. Materiálny a psychický svet sa v jeho dielach vzájomne prelínajú. Zlá psychická energia dokáže nakaziť miesto deja a prostredníctvom tajomných udalostí preniká do reality desivý „iný svet“. Tieto hrôzostrašné príbehy ukazujú, že okolitý svet je nesmierne krehký a neustále vystavený riziku ohrozenia temnými silami zla. Hrôza číha na človeka v hlbinách jeho vlastnej duše, ale prichádza aj zvonka, spoza nášho sveta.

Výber zo spisovateľovej tvorby vyšiel v Nemecku v prestížnej hororovej edícii Knižnica domu Usherovcov (1953) a v Spojených štátoch mu po vydaní rozsiahlej zbierky Temná oblasť (1993) dali okamžite prídomky „poľský Poe“ a „poľský Lovecraft“.Tri z jeho príbehov sa dočkali aj filmového spracovania. Literárne sa Grabińského tvorba napája z tradícií modernistickej psychologickej prózy. Autor bol fascinovaný fenoménmi psychopatológie, parapsychológiou i vtedajším revivalom okultných náuk, no predovšetkým vychádzal z tradície hororu a fantastiky 19. a začiatku 20. storočia. V Grabińského poviedkach sa obvykle začnú hlavnému hrdinovi zjavovať tajuplné nevysvetliteľné úkazy, ktoré vo finále vedú k jeho záhube – či už fyzickej alebo k psychickej deštrukcii a šialenstvu. Často nie je úplne jasné, či sú tieto záhadné javy len halucináciou, alebo ide skutočne o niečo paranormálne. Materiálny a psychický svet sa v jeho dielach vzájomne prelínajú. Zlá psychická energia dokáže nakaziť miesto deja a prostredníctvom tajomných udalostí preniká do reality desivý „iný svet“. Tieto hrôzostrašné príbehy ukazujú, že okolitý svet je nesmierne krehký a neustále vystavený riziku ohrozenia temnými silami zla. Hrôza číha na človeka v hlbinách jeho vlastnej duše, ale prichádza aj zvonka, spoza nášho sveta.

Prečo určitého muža väznia v sanatóriu? Čo ak je on sám spriahnutý so svojimi mučiteľmi? Je to skutočne on, alebo hrá svoju úlohu až... do konca? Môžu ukradnúť vaše súkromie, váš hlas, spravia z vás seba. Odteraz nezdvihnete telefón bez zachvenia. Vražda ako akt lásky. Sériový vrah Vypchávač vraždí podľa striktnej logiky. Definitívne rozlúštenie tajomstva vrahovho mena Bob z Mestečka Twin Peaks. Všetkých nás zabíja cylinder. Čo sa stalo počas jednej teroristickej akcie, kde sa časové sekvencie premiešali ako balíček kariet? S kým spolupracuje Schlesinger? Kto sú vlastne vaši spolupracovníci, ak ich poznáte len ako hlasy vo vysielačkách? Kto je tým záhadným ľavobočkom, ktorý sa údajne skrýva v chodbách zámku? A kým je tajuplná postava v čiernom? Stratégie paralelných sprisahaní. Sú dvaja králi? Označujú mená osoby? Kto je vrahom vo Vražde marionet, a v prvom rade: Kto je zavraždený?