Tomáš Horváth

Vo všetkých poviedkach druhej zbierky ide o vysoko štylizovaných individualistov s nesmierne komplikovaným vzťahom k iným ľuďom. Na prítomnosť iných rezignujú vedome, dobrovoľne, s úľavou. Sú to neuroticky pôsobiaci samotári, ktorí sú v spoločnosti vždy akýmsi cudzím elementom, ktorých konanie ovplyvňuje totálne deštrukčne pôsobiaci strach z neovládnutého priestoru.

Monografia Tajomstvo a vražda. Model a dejiny detektívneho žánru sa situuje v problémovom poli genológie (teória a dejiny literárnych žánrov). V I. časti ponúka teoretický model detektívneho žánru a v II. časti načrtáva dejiny detektívky od jej postu pného konštituovania a diferenciačného vymedzenia sa oproti príbuzným žánrom (napr. kriminálna literatúra, fantastika a horor) cez jej vývinové variácie a transformácie od klasickej detektívky až k drsnej škole, ukazuje prieniky detektívny s inými žá nrami (napr. so sci-fi), ako aj deštrukciu žánru prostredníctvom transformácie na iný príbuzný žáner (triler). Podáva analytické interpretácie diel významných predstaviteľov tohto žánru (Poe, Doyle, Christie, Ellery Queen, Gardner, Chandler a iní), n o aj diel menej známych, ba až kurióznych... Vypracovaný model a dejiny detektívneho žánru (v jeho diferenciačných vzťahoch k iným žánrom) zároveň tvoria istý exemlárny príklad pre všeobecnú literárnovednú problematiku žánru a literárnovedného vývinu .

Antoni Lange (1861-1929) – poľský modernistický lyrický básnik, dramatik, prozaik fantastickej literatúry, člen krakovskej bohémy, ľavicový publicista. Medzi jeho najznámejšie fantastické prózy patrí okultistický román Miranda (1924) a predovšetkým zbierka poviedok Vládca času z roku 1911. Táto zbierka sa ocitá na rozhraní medzi tajomnou metafyzicko-okultistickou fantastikou a zárodkami science fiction, keďže Lange invenčne tematicky využíva a domýšľa aj súveké vedecké objavy, ako napr. problém omladzovania, teóriu relativity, či najrôznejšie technické vynálezy. Na kompozičnej i tematicko-dejovej úrovni textu Lange často využíva postupy pozastavenia uplývajúceho času, cyklickosti, cesty v čase, obrátenie behu času a jeho relativitu. Zaujímajú ho tiež psychologické i parapsychologické fenomény – napr. motívy dvojníctva, hypnózy, telepatie, splynutia dvoch duší, a naopak aj psychopatologického rozštiepenia osobnosti, reinkarnácie: vďaka využívaniu týchto „nevšedných“ motívov je nezriedka dej v jeho prózach opradený tajomstvom. Osudy postáv často ovládajú tajomné sily, o ktorých ani netušia.

Seweryn Goszczyński bol poľský básnik a prozaik, významný predstaviteľ tzv. ukrajinskej školy poľského romantizmu. Román Kráľ zámku (1839/40) vznikal vo francúzskej emigrácii. Spájajú sa v ňom žánre čiernoromantického gotického románu s tajomstvom, iniciačného románu a národnej alegórie. Rozprávač, romantický tulák, stretáva v ruinách odrzykońského zámku záhadného blázna Machnického, ktorý ich stráži a vyhlasuje sa za posledného poľského kráľa. Machnicki sa ukazuje byť výnimočnou romantickou osobnosťou s nespútanou imagináciou – a jeho šialenstvo zasa privilegovaným prístupom k mystickým víziám, v ktorých ožíva dávna minulosť. Machnicki zasvätí rozprávača do tajomstva svojich mystických videní a poodhalí, čo skrýva podzemie zámku i tajomná kniha. V texte nachádzame priam emblematické motívy romantizmu: ruiny ako hieroglyf slávnej minulosti a alegória pominuteľnosti, no zároveň ako mystické vnútorné miesto duše. Nie je blázon jediným rozumným človekom medzi „normálnymi“ bláznami, ktorí žijú v zabudnutí a neslobode? Władysław Łoziński bol poľský románopisec, historik a novinár. Novela Zapatan (1874) je tajomnou prózou, reprezentantom žánru strašidelnej fantastiky 19. storočia, no zároveň aj prózou historického žánru, ktorej dej je situovaný do 18. storočia. Rozprávač, rotmajster Vít Narwoj, i vojaci jeho pluku sú konfrontovaní s tajomnou postavou démonického Zapatana, ktorý sa zaoberá alchýmiou a azda vládne aj nadprirodzenými silami. Ba možno je vyslancom samého pekla. K rozprávačovi doliehajú len útržky tajomného príbehu a nevysvetliteľných hrôzostrašných udalostí: sú to halucinačné vízie či naozaj zásah nadprirodzených síl? Text poodhalí len cíp závoja tej temnej oblasti. Aj čitateľ zostáva na konci prózy sám so svojimi otázkami. Vracia sa nakoniec Zapatan? A predovšetkým: odkiaľ?

Román Sendivoj v sebe spája žáner biografického a okultno-démonologického románu. Toto zvláštne spojenie vyplýva zo skutočnosti, že jeho príbeh je založený na osudoch skutočnej postavy poľského alchymistu Michala Sendivoja (1566 – 1636). Historickú postavu Sendivoja však autor poníma romanticky „byronovsky“ ako hrdinu zmietaného prudkými vášňami, ktorý si musí faustovsky zvoliť medzi nadľudským poznaním a prostým ľudským šťastím. Ukazuje sa, že do sveta temných síl nemožno nahliadnuť beztrestne a cenou za poznanie býva nezriedka vlastné šťastie i životy najbližších... V románe nájdeme množstvo elementov romantického goticizmu: postavy zmietané temnými vášňami, záhadnú postavu mudrca Kozmopolitu, scénu vyrabovania hrobky, infernálnu víziu ožívajúceho kostola, nadprirodzený motív neviditeľnosti, ruiny kláštora, tajomný alchymistov dom, kameň mudrcov, elixír nesmrteľnosti, zjavenie nadprirodzených mocností... Józef Bohdan Dziekoński (1816 – 1855) bol poľský prozaik obdobia romantizmu, dnes patrí k takmer zabudnutým autorom. V tvorbe ho inšpiroval najmä nemecký a francúzsky čierny romantizmus, predovšetkým hrôzostrašná fantastika nemeckého autora E. T. A. Hoffmanna, kresťanská mystika a okultné náuky. Po Dziekońského smrti v súlade s jeho testamentom väčšinu jeho diela spálili.

Čerstvo rozvedený prokurátor Teodor Szacki opúšťa svojou rodinu aj Varšavu. Na vlastnú žiadosť sa presťahuje do Sandomierzu, malebného mesta s temnou minulosťou, kde bývali pogromy na dennom poriadku. Staré predsudky dodnes pripomína obraz visiaci v katedrále, na ktorom Židia vraždia novorodencov. Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne. Zygmunt Miłoszewski, podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov, využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti a jej starých tráum, a zároveň detektívnym rébusom, pričom hrá s čitateľom fair play podľa pravidiel klasickej detektívky. Precízne vystavaný román získal Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roka. Zygmunt Miłoszewski (1976) je poľský novinár a spisovateľ . Pracoval ako súdny reportér, neskôr päť rokov pôsobil v poľskej mutácii týždenníka Newsweek. Debutoval mysterióznym hororom Domofón odohrávajúcim sa vo varšavskom paneláku, nasledoval fantasy román pre mladších čitateľov Pohorie zmijí. Za romány Zapletení a Zrnko pravdy o prokurátorovi Szackom získal cenu pre najlepšiu poľskú detektívku. Hoci pôvodne uvažoval o trilógii, neskôr sa tohto zámeru vzdal. Jeho najnovšou knihou je thriller Drahocenný o navrátení ukradnutých umeleckých diel. Zygmunt Miłoszewski je milovník a znalec počítačových hier, pravidelne o nich publikuje. Preklady jeho kníh vyšli vo viacerých krajinách, v Poľsku patrí medzi najlepšie hodnotených a zároveň najúspešnejších autorov.

Dvadsiate roky 20. storočia, medzivojnová Varšava s jej nočnými podnikmi, salónmi, hazardnými hrami a búrlivým spoločenským životom. V jednom z varšavských kabaretov máva predstavenie tajomná postava známa pod pseudonymom Červený šašo. Vystupuje v červenej maske a jeho identitu nikto nepozná. Vo svojich vystúpeniach satiricky zosmiešňuje vtedajších verejne činných ľudí – politikov a zbohatlíkov. Červený šašo sa stáva varšavskou legendou a divadlo noc čo noc praská vo švíkoch. No jedného dňa sa v jeho divadelnej šatni nájde mŕtve telo a Červený šašo bez stopy zmizne. Kto je zavraždený? Môže byť Červený šašo obeťou alebo dokonca vrahom? Skrýva sa vrah v zákulisí divadla, alebo medzi známymi obete? Komisár Borewicz rozbieha vyšetrovanie a po čase zatkne prvého podozrivého... Je však komisár tým správnym detektívom pre tento prípad? Aleksander Błażejowski (1890 – 1940) – bol poľský novinár a spisovateľ. Vyštudoval právo, občas vykonával aj právnu prax. Je autorom siedmich kriminálnych, detektívnych a dobrodružných románov ako napríklad Červený šašo (1925), Súd nad Antikristom (1927), Tajomstvo doktora Hiwu (1928), Pomsta Gregora Burowa (1931) a ďalších. V roku 1914 bol odvelený na ruský front, padol do zajatia a z Ruska sa mu podarilo utiecť počas revolúcie v r. 1917. V roku 1940 ho deportovali do sovietskeho lágru, kde pravdepodobne zahynul. Iný zdroj informácií uvádza, že ho zastrelila NKVD. Za socializmu v období tzv. Poľskej ľudovej republiky sa jeho knihy nesmeli vydávať a boli stiahnuté aj z knižníc. Červený šašo je pokladaný za prvý poľský kriminálny román. Roku 1926 ho dokonca sfilmovali, no film sa nedochoval, len niekoľko fotografií.

Máj, rok 1929. Komisára Edwarda Popielského vyhodili z polície, pretože odmietol uposlúchnuť rozkaz. Má teda čas na riešenie matematických hádaniek a... na lásku. Pekná Renata ho nahovorí, aby sa podujal na riskantnú úlohu a rýchlo sa dostáva do ťažkostí. A v Ľvove to opäť vrie. Mestom otrasie brutálna vražda. Len polícia vie, čo sa ukrýva v tajomnom liste od vraha. Po sérii detektívnych prípadov s Eberhardom Mockom zmenil Marek Krajewski prostredie, z Breslau sa presunul do medzivojnového Ľvova, aby predstavil policajného komisára Edwarda Popielského. Absolvent viedenskej univerzity je filológ a trpí zvláštnou formou epilepsie. V románe Cháronove čísla sa dostáva do zložitej situácie, keď príde o prácu aj zdroj príjmov a pokus živiť sa ako súkromný detektív komplikujú citové väzby k dávnej známosti. Záhadné odkazy sú príležitosťou pre vyšetrovateľa s prehľadom v matematike a starých jazykoch. Každý sa môže stať Bohom, stačí len poznať ten správny kód.

Kniha Tomáša Horvátha prináša pohľad na problematiku literárneho subjektu v dielach slovenských a poľských autorov, ktorých tvorba je literárnou vedou situovaná do obdobia modernizmu (v poľskom prípade obdobie tzv. Mladého Poľska) alebo sa nejakým spôsobom s otázkami subjektu v modernistickej literatúre spája (literárny subjekt v romantickom texte). Problémy, ktoré už boli viackrát pertraktované, autor monografie uvádza do nových súvislostí, texty interpretuje vo viacerých kontextoch, o. i. filozofických a psychologických, a naznačuje nové možnosti čítania diel, ktoré sú považované za kanonické (napríklad texty Gejzu Vámoša či Františka Švantnera). Tomáš Horváth svoje originálne interpretácie, ktoré sú podložené koncepciami z filozofie a psychológie, konfrontuje s doterajším výskumom a niekoľkokrát preponuje priekopnícky spôsob čítania. dr. Rafal Majerek, PhD. dr.

Je možné namaľovať krik umierajúcej ženy? Metafyzický príbeh inšpirovaný slávnym obrazom Edvarda Muncha. Maliar Gaštovt, prekliaty umelec osamotený uprostred davu ulice, začuje výkrik samovrahyne, ktorá skočila z mosta. Ten krik mu zjaví tajomstvo ulice. Posadnutý túžbou namaľovať krik, blúdi labyrintom halucinačného nočného mesta, aby rovnaký krik začul ešte raz. Cíti pritom, že ho niekto (alebo niečo?) prenasleduje. Záhadný neznámy, ktorý sa nečakane objavuje a mizne, monštruózna stonožka vyliezajúca zo škáry medzi stenami, drožka čakajúca pri rieke, labyrint bočných uličiek, malé pódium s predstavením zo snov pred ešte desivejším obecenstvom, pripomínajúcim voskové figuríny... Tváre postáv, ktoré sa vynárajú z davu, sa prelievajú a zamieňajú... Román Krik (1917) autor napísal na sklonku svojej umeleckej dráhy a razí už cestu vtedajšiemu novému umeleckému smeru – expresionizmu. Knižka je románovým dvojníkom slávneho obrazu Edvarda Muncha, dôverného priateľa Przybyszewského.

Román prvého poľského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Henryka Sienkiewicza (1846 – 1916) Na poli slávy vznikol v roku 1907 ako ďalšia z próz, v ktorých sa autor vracal do bohatých a slávnych dejín svojho národa. Dielo je romanticky ladeným príbehom lásky dvoch posledných potomkov slávnych poľských rodov. Dej knihy sa odohráva sa v prvej polovici roku 1683, na pozadí príprav poľskej šľachty, ktorá sa v čele s kráľom Janom III. Sobieskim chystá na vojnovú výpravu proti Turkom. Tá sa skončila rozhodujúcou porážkou protivníka pod bránami obliehanej Viedne a práve Poliaci mali v tomto boji rozhodujúci podiel na víťazstve. Románová freska je ďalšou vynikajúcou ukážkou autorovho literárneho majstrovstva a v slovenskom preklade vychádza po prvý raz.

Práca Medzi invariantom a idiolektom po historicko-metodologickom úvode o opakovateľnosti a udalosti v jazyku a literatúre prináša v rade štúdií interpretácie jednotlivých literárnych textov predovšetkým vo vzťahu k textovým invariantom t. j. na ich žánrovom pozadí a vo vzťahu k literárnym smerom. Z tejto perspektívy sa ukázalo ako strategicky vhodné analyzovať aj žánre tzv. populárnej literatúry. Bude teda reč o textoch populárnej literatúry a o tom, ako ich žánrové kódy využíva a transformuje tzv. vysoká literatúra. V týchto dvoch sférach literatúry pôjde aj o menšiu či väčšiu mieru idiomatickosti. Do hľadáčika interpretácie sa tu dostávajú napríklad prózy Witolda Gombrowicza, Stanisława Lema, Karla Maya, A. C. Doyla, Richarda Marsha, Stefana Grabińského, Stanisława Przybyszewského, Antoniho Langeho, Władysława Reymonta, J. M. Hurbana, Pavla Vilikovského, Pavla Rankova a ďalších.

Pomohol postaviť kliniku v Ugande a musel sa ukrývať pred odrazenými guľkami v Burundi. Tomáš Horváth spísal vtipné i vážne príhody zo svojho pôsobenia v Afrike a priniesol knihu, ktorá ponúka triezvy pohľad na humanitárnu pomoc i rozvojové projekty. Zamýšľa sa nad ich efektivitou a rozoberá príklady správnych a nesprávnych medzinárodných spoluprác. Autorove príhody, zamyslenia a texty s aktuálnymi dátami z afrického kontinentu doprevádzajú jeho fotografie z rôznych rokov a krajín východnej Afriky.

Seweryn Goszczyński bol poľský básnik a prozaik, významný predstaviteľ tzv. ukrajinskej školy poľského romantizmu. Román Kráľ zámku (1839/40) vznikal vo francúzskej emigrácii. Spájajú sa v ňom žánre čiernoromantického gotického románu s tajomstvom, iniciačného románu a národnej alegórie. Rozprávač, romantický tulák, stretáva v ruinách odrzykońského zámku záhadného blázna Machnického, ktorý ich stráži a vyhlasuje sa za posledného poľského kráľa. Machnicki sa ukazuje byť výnimočnou romantickou osobnosťou s nespútanou imagináciou – a jeho šialenstvo zasa privilegovaným prístupom k mystickým víziám, v ktorých ožíva dávna minulosť. Machnicki zasvätí rozprávača do tajomstva svojich mystických videní a poodhalí, čo skrýva podzemie zámku i tajomná kniha. V texte nachádzame priam emblematické motívy romantizmu: ruiny ako hieroglyf slávnej minulosti a alegória pominuteľnosti, no zároveň ako mystické vnútorné miesto duše. Nie je blázon jediným rozumným človekom medzi „normálnymi“ bláznami, ktorí žijú v zabudnutí a neslobode? Władysław Łoziński bol poľský románopisec, historik a novinár. Novela Zapatan (1874) je tajomnou prózou, reprezentantom žánru strašidelnej fantastiky 19. storočia, no zároveň aj prózou historického žánru, ktorej dej je situovaný do 18. storočia. Rozprávač, rotmajster Vít Narwoj, i vojaci jeho pluku sú konfrontovaní s tajomnou postavou démonického Zapatana, ktorý sa zaoberá alchýmiou a azda vládne aj nadprirodzenými silami. Ba možno je vyslancom samého pekla. K rozprávačovi doliehajú len útržky tajomného príbehu a nevysvetliteľných hrôzostrašných udalostí: sú to halucinačné vízie či naozaj zásah nadprirodzených síl? Text poodhalí len cíp závoja tej temnej oblasti. Aj čitateľ zostáva na konci prózy sám so svojimi otázkami. Vracia sa nakoniec Zapatan? A predovšetkým: odkiaľ?

Práca reflektuje interpretáciu ako vstupnú bránu, ktorá umožňuje prístup k textu. Pritom tu funguje paradoxný základný vzťah diferencie interpretácie od textu, ktorý interpretuje. Kniha sa ďalej zaoberá tým, akú úlohu hrá rozprávanie príbehov v našich životoch a našej kultúre. Jednotlivé kapitoly práce spája téma reprezentácie: naratívnej, reprezentácie v literárnom smere realizmu, reprezentácie mesta v retrodetektívke a reprezentácie aktuálnych problémov spoločnosti v súčasnom detektívnom románe.

V Antikvariáte číha poviedka, v ktorej je skrytá iná poviedka. Podarí sa v tajomných chodbách textov zrekonštruovať fabulu, v ktorej vystupuje čitateľ týchto textov? Je matka svojou dcérou? Možno vďaka technológiám vychutnať vlastnú smrť? Vlčie grúlenie, rozpútané vášne, trhlina v deji. Vitajte v Antikvariáte!