Henryk Sienkiewicz dostal Nobelovu cenu za literatúru a jeho romány dostanú aj tých menej zanietených čitateľov.
Henryk Adam Alexander Pius Sienkiewicz sa narodil 5. mája 1846 v Poľsku v chudobnej šľachtickej rodine. Študoval medicínu, neskôr filozofiu, v roku 1870 ukončil štúdium na ruskej univerzite vo Varšave. Počas štúdií bol v skupine pozitivistov, spolupracoval s radikálnym časopisom Przeglad Tygodniowy aj s konzervatívnymi novinami Gazeta Polska. Svoje obzory si Sienkiewicz rozširoval aj zahraničnými cestami. V roku 1876 navštívil Nemecko, v roku 1877 Belgicko, Francúzsko a Anglicko a v tom istom roku sa vydal na dlhú cestu do Spojených štátov, kde žil romantickým životom uspostred prírody južnej Kalifornie. Ďalej navštívil Taliansko,Grécko, Turecko a Španielsko a v roku 1891 odišiel na loveckú výpravu do Afriky.
V roku 1884 sa stal ako už veľmi populárny spisovateľ hlavným redaktorom varšavského Słowa. V tom čase bol autorom mnohých poviedok a noviel, v podstate realistických obrazov zo života, v ktorých na jednej strane vykreslil obraz biedy a zaostalosti nižších spoločenských vrstiev a na druhej strane problematické, vnútornými rozpormi zmietané postavy inteligentov, snažiacich sa o nápravu. Počas 1 svetovej vojny pracoval vo Švajčiarsku vo Výbore pre pomoc obetiam vojny v Poľsku a kde v roku 1916 (15. novembra) zomrel. Najväčšiu slávu získal svojimi historickými románmi, týkajúcimi sa poľských a kresťanských dejín. Je predstaviteľom poľského pozitivizmu.
(foto: wikipedia)