Samo Hroboň

Komentáre k Starému zákonu 12 Vojna, násilie, strach, hrôza. To sú hlavné témy sotva známych kníh prorokov Nahuma, Habakuka a Sofoniáša. Prorok Nahum vyberanou poéziou ohlasuje pád mocnej Asýrskej ríše, tej, ktorá sa zdala neporaziteľná. Boh vykoná spravodlivosť. Habakuk rieši zložitejší problém. Ako je možné, že útlak a násilie Babylonu trvá tak dlho? Vznáša otázku samému Bohu: „Dokedy, PANE, mám volať o pomoc, a nepočuješ? Kričím k tebe: Násilie!, ale nezachraňuješ. Prečo mi dávaš vidieť nivočenie a hľadíš na útrapy?“ Pýta sa, či je Boh naozaj pánom dejín a stvoreného sveta. Prorok nakoniec odpoveď nájde aj uprostred súženia. Sofoniáš sa vysporiadava s témou kolaborácie. Polemizuje s predstaviteľmi svojho národa, ktorí obdivujú veľmoc aj napriek tomu, že vedie vojny. Napodobňujú zvyky veľmoci, lebo sú ňou očarení, to nič, že sú to zvyky vražedné. Napodobňujú jej rétoriku napriek tomu, že stojí na princípe klamstva. Aj tu má Boh jasnú odpoveď – kolaboranti i utláčatelia budú vyhubení, zmetení z domácej i z medzinárodnej scény. Nahradia ich tí, čo sa zdajú byť úbohí a biedni.

„Sami chceme byť bohovia, / boháči a géniovia, / mocní, múdri a lživí, / sami chceme byť živí. / A kto takým nemôž´ byť, večne musí otročiť…“ Poézia romantického básnika, kazateľa a folkloristu S. B. Hroboňa. Klasika zo Zlatého fondu SME.