Peter Huba

Viete, prečo boli rozhnevaní duchovia Oravského hradu? Alebo čo znamená reťaz vernosti? Aký krutý bol Thurzo či nemilosrdný kastelán na tomto hrade? Čo vyveštila stará veštkyňa a prečo upadol do kliatby jeho hradný pán? Zaujíma vás, ako vznikli Kraľovany, Osádka, Zázrivá či Vavrečka a prečo začali v Párnici vyrábať papier a ako to bolo s chýrnymi oravskými plátenníkmi známymi svojím kvalitným plátnom široko-ďaleko? Prečo vzniklo v Zázrivej viac osád a že v Istebnom bol veľký rybník a na Kubínskej holi sa nachádzalo morské oko? O tom všetkom, ale aj všeličom inom si môžete prečítať v najnovšej knihe autora Petra Hubu s názvom Orava v povestiach s prekrásnymi ilustráciami Stanislava Lajdu. Dozviete sa aj o poklade na Trstinách, čo je to kamenné mlieko, o hneve dolnokubínskeho richtára, ako to bolo s medvedicou s ľudským hlasom, o vlčom súde a ešte oveľa, oveľa viac...

Pútavý životopisný román o Martinovi Kukučínovi od Petra Hubu približuje cestu skromného oravského chlapca Mateja Bencúra k svetovo uznávanému spisovateľovi a lekárovi, ktorý túžil po domove, no zostával mu stále vzdialený. Peter Huba vo svojom najnovšom románe Raz sa vrátim domov prináša jedinečný životný príbeh Mateja Bencúra – spisovateľa známeho pod menom Martin Kukučín. Z rodnej Jasenovej na Orave sa mladý Matej vydáva do sveta so skromnými nádejami a túžbou po vzdelaní. Prechádza ťažkými študentskými rokmi poznačenými maďarizačným útlakom, hľadá svoje miesto v Prahe, kde študuje medicínu, a napokon odchádza za prácou do Chorvátska a Južnej Ameriky. Kukučín je nielen lekárom, ktorý liečil najchudobnejších, ale aj spisovateľom, ktorý realisticky a s citom zachytil slovenskú dedinu, jej ľudí a ich každodenný život. Autor využíva množstvo autentických listov, spomienok a dokumentov, takže čitateľ sa ocitá priamo uprostred zápasov o prežitie, túžby po domove i veľkých ideálov.

V životopisnom románe nám autor prináša nové, zaujímavé poznatky o živote maliara, litografa i pedagóga a približuje Petra Michala Bohúňa nielen ako akademického maliara, ale aj ako národovca. Román Maliar národa svojho – Peter Michal Bohúň je napísaný na základe rozsiahlych, viacročných výskumov autora-historika a spisovateľa Petra Hubu. Cez životné osudy Petra Michala Bohúňa nám autor dáva možnosť poznať jeho životnú cestu za jeho túžbou maľovať a tiež preniesť sa do doby boja slovenského národa o svojbytnosť, približuje udalosti okolo Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Svätom Mikuláši, tiež atmosféru v spoločnosti revolučných rokoch 1848–49. Peter Michal Bohúň sa považuje za zakladateľa národne orientovanej historickej maľby. Maľoval portréty, oltárne maľby, zriedkavo krajinomaľby. Jeho portréty sú vystavené v slovenských galériách, v Prahe a iných európskych mestách. Vďaka jeho portrétnemu umeniu sa nám zachovali podoby našich významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia. Oltárne maľby, ktoré maľoval sú vystavené v mnohých evanjelických a katolíckych kostoloch na Slovensku aj Poľsku. Za vyvrcholenie jeho tvorby možno považovať litografické obrazy Slovákov v ľudových krojoch z celého Slovenska.

Peter Huba vo svojom románe Hviezd sa dotýkať - vedzte, že zvem sa Pavol Hviezdoslav približuje životné cesty a dielo nášho najväčšieho básnika P. O. Hviezdoslava, ktorý v Dolnom Kubíne žil, tvoril a je pochovaný na miestnom cintoríne. Román je spracovaný na základe rozsiahlych viacročných výskumov autora - historika a spisovateľa Petra Hubu. V diele prináša nové poznatky o živote básnika, ktoré boli doposiaľ nepoznané, ako napr. dosiaľ neznámu korešpondenciu P. O. Hviezdoslavova s jeho celoživotnou láskou a manželkou ňelenou (Ilonou) Novákovou. Tiež korešpondenciu s národovcami, ako sú Viliam Pauliny-Tóth, Jozef Škultéty, Svetozár Hurban Vajanský, kde básnik vyjadruje lásku, ale aj obavy o slovenský národ. V takejto podobe ešte nebola o P. O. Hviezdoslavovi spracovaná nijaká publikácia.

Peter Huba sa vo svojom historickom románe ZA VIERU A SLOBODU venuje téme, ktorá zatiaľ žiadnym slovenským spisovateľom nebola podrobne spracovaná: povstaniu Gašpara Piku.V 17. storočí prešli cez územie Slovenska mnohé povstania šľachty namierené proti politike cisárskeho rodu Habsburgovcov. Najmenej známe bolo najkratšie povstanie Gašpara Piku z roku 1672. Pika žil na Zemplíne, kde ľudia podobne ako na celom území Uhorska trpeli pod vysokými daňami, pod trestami zemepánov i náboženským prenasledovaním protestantov. Odpoveďou boli rôzne miestne vzbury, ale tá, ktorú viedol drobný šľachtic Pika, nadobudla veľké rozmery. Čítanie románu sprevádza neustále napätie. Autor zobrazuje celý dej veľmi objektívne.

Peter Huba pútavou formou približuje čitateľom celkovú atmosféru doby – životné osudy národovcov počas revolučných rokov, keď sa stupňovalo úsilie národne orientovaných skupín o získanie našej slobody. Pútavým dejom nás autor zoznamuje so životom Janka Matúšku od jeho študentských čias na bratislavskom lýceu, prácou v Dolnom Kubíne, jeho láskou, až po jeho smrť. Veľmi ľudsky, emotívne vystihol citové rozpoloženie, myšlienkové pochody a postoje Janka Matúšku o slobode svojho národa, o uznaní slovenčiny za spisovný jazyk, o jeho odchode z lýcea, keď Ľudovíta Štúra pozbavili profesúry. Svoj smútok a hnev vložil do básne Nad Tatrou sa blýska. Dielo nás donúti k úvahám a k zamysleniu nad ťažkým a veru aj dosť smutným životom nielen Janka Matúšku, ale aj mnohých ďalších našich národovcov.

Tretí diel trilógie Keď národ umieral beletrizovanou formou zachytáva zložité časy prvej Československej republiky. Radosť zo slobodných čias bola veľká, no kazili ju snahy o centralistické riadenie Slovenska z Prahy. Spolužitie Čechov a Slovákov prechádzalo ťažkými a zložitými skúškami, čo ukázali už prvé slobodné voľby, ktoré sa na Slovensku konali v roku 1920. Podstatná časť deja sa odohráva vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine. Aj keď sa mesto nestalo hlavným mestom Slovenska, na jeho pôde sa rozhodovalo o mnohom, čo ovplyvnilo život na Slovensku, ba i v celej Česko-slovenskej republike. Nezastupiteľnú úlohu v tomto dianí zohrávala Matica slovenská s osobnosťami, akými boli Jozef Škultéty, či Matúš Dula, Štefan Krčméry, Ivan Thurzo a mnohí ďalší. Na jej pôde sa odohral aj rozhodujúci zápas o slovenský jazyk. Zapojilo sa doň stotridsať slovenských literátov a podporili ho aj Andrej Hlinku i Martin Rázus, ktorí stáli na čele strán snažiacich sa, aby si Slovensko mohlo svoje záležitosti riešiť samo. V Turčianskom Svätom Martine sa odohral aj zápas o prežitie Národných novín. Na základe rozsiahlych výskumov dáva autor nazrieť do pozadia celkového diania dvadsiatych a tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, ktoré nakoniec v roku tisícdeväťstotridsaťosem vyústilo do vyhlásenia autonómie Slovenska.

Blížila sa svetová vojna. Už ju bolo cítiť v povetrí. Mala rozhodnúť, kto prežije a kto nie... Štátny aparát nezaháľal. Nepriateľov vlasti bolo treba izolovať a čo najviac Slovákov poslať na front. Z trenčianskych kasární odchádzal vlak za vlakom. Konečnou stanicou boli bojiská v Haliči. Tam končila životná púť mnohých Slovákov. V Turčianskom Svätom Martine v tých zložitých časoch zomierajú dve z vedúcich osobností pronárodného diania, najprv v roku tisícdeväťstoštrnásť Pavol Mudroň, o dva roky neskôr Svetozár Hurban Vajanský. Kto ich nahradí? Život sa nedal zastaviť, ani mnohonárodné Uhorsko udržať pohromade. Chvelo sa v samotných základoch. Historický román – alebo dielo citlivo beletrizovanej literatúry faktu – voľne nadväzuje na knihu Keď národ umieral (Matica slovenská 2018), ktoré čitateľom sprítomnilo osudy martinských Mudroňovcov a Halašovcov v zápase o samotný slovenský národ v čase najtuhšej maďarizácie koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia.

Z učebníc dejepisu väčšina z nás vie čosi o zápase slovenských vlastencov za národnú svojbytnosť v druhej polovici devätnásteho storočia, keď sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní vystupňovalo maďarizačné úsilie uhorskej vlády. Strohé dejepisné fakty však len matne zobrazujú tragiku ľudských osudov a strhujúce osobné príbehy tej hŕstky odvážlivcov, ktorí všetko obetovali cieľu, ktorý bol pre nich posvätný zápasu za prežitie národa. Prihlásiť sa k Slovákom si vyžadovalo odvahu a sľubovalo najmä prenasledovanie, i väznenie. S týmito pohnutými časmi sú nerozlučne spojené aj osudy dvoch významných rodín Mudroňovcov a Halašovcov. Kniha historika a publicistu Petra Hubu ponúka beletrizovaný životný príbeh dvoch najvýznamnejších aktérov tohto zápasu Pavla Mudroňa a Andreja Halašu, ich rodín a spolubojovníkov. Verne zobrazuje život v Turčianskom Svätom Martine na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia a prináša mnohé zaujímavé fakty, ktoré v učebniciach dejepisu nenájdete.

Zápas o národné prežitie v posledných desaťročiach 19. a prvých desaťročiach 20. storočia je nerozlučne spojený aj s menom Blažeja Félixa Bullu. Keď v roku 1883 prišiel do Martina, kde si otvoril staviteľskú kanceláriu, akoby s ním tam zavial vánok sviežeho vzduchu. Projektoval, staval, spieval v Slovenskom spevokole, písal divadelné hry, hral, zbieral ľudové piesne a nadchýnal sa ľudovou architektúrou. Historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o Blažejovi Félixovi Bullovi sa po prvýkrát snaží vytvoriť celkový obraz o živote a diele tejto významnej osobnosti našich národných dejín. Čitatelia zoznamuje so vznikom slovenského slohu, i so všetkým, čo súvisí s výstavbou Národného domu i mnohých iných stavieb.