Marek Hudec

Kam až může zavést společnost nenávist? Střelba u baru Tepláreň nebyla činem jednoho radikalizovaného mladíka, prostor pro ni otevírá hate speech kolem nás: řeč veřejné debaty, projevy politiků, komentáře na sociálních sítích. Reportáž Marka Hudce je velmi osobní text, který ukazuje, jak děsivé důsledky má hledání jakéhokoliv „společného nepřítele“. Matúš Horváth a Juraj Vankulič zavraždění 12. října 2022 v Zámocké ulici jsou bohužel jen další z mnoha lidí, kteří zaplatili životem za zcela přirozenou věc – chtěli si vybrat, koho budou milovat, a kým by chtěli být. Marek Hudec rekonstruuje na základě mnoha rozhovorů se svědky i blízkými obětí události oné děsivé noci i to, co jí předcházelo. Život obou obětí, jejich rodiny a přátel. A šok, jímž prošli oni i celá společnost. Poskytuje nám zároveň mnohem širší kontext: zavede nás do prostředí slovenské LGBTQ+ komunity, mezi aktivisty i do nedávné minulosti, kdy se homosexualita v Československu léčila jako nemoc. Sledujeme opakující se příběhy plné netolerance, bezdůvodné nenávisti, pronásledování nebo i obyčejné lhostejnosti. Je z nich zřejmé, nakolik za vývoj ve společnosti nese odpovědnost každý z nás. Vidíme, jak jednoduše se mohou agresivní slova měnit v činy. A jakou cenu mají empatická gesta jako to Zuzany Čaputové: objetí majitele baru Tepláreň Romana Samotného, jímž vyjádřila své zoufalství i podporu. Kniha Spoušť vychází v překladu Michala Lebdušky v edici Prokletí reportéři.

Kam až může zavést společnost nenávist? Střelba u baru Tepláreň nebyla činem jednoho radikalizovaného mladíka, prostor pro ni otevírá hate speech kolem nás: řeč veřejné debaty, projevy politiků, komentáře na sociálních sítích. Reportáž Marka Hudce je velmi osobní text, který ukazuje, jak děsivé důsledky má hledání jakéhokoliv „společného nepřítele“. Matúš Horváth a Juraj Vankulič zavraždění 12. října 2022 v Zámocké ulici jsou bohužel jen další z mnoha lidí, kteří zaplatili životem za zcela přirozenou věc – chtěli si vybrat, koho budou milovat, a kým by chtěli být. Marek Hudec rekonstruuje na základě mnoha rozhovorů se svědky i blízkými obětí události oné děsivé noci i to, co jí předcházelo. Život obou obětí, jejich rodiny a přátel. A šok, jímž prošli oni i celá společnost. Poskytuje nám zároveň mnohem širší kontext: zavede nás do prostředí slovenské LGBTQ+ komunity, mezi aktivisty i do nedávné minulosti, kdy se homosexualita v Československu léčila jako nemoc. Sledujeme opakující se příběhy plné netolerance, bezdůvodné nenávisti, pronásledování nebo i obyčejné lhostejnosti. Je z nich zřejmé, nakolik za vývoj ve společnosti nese odpovědnost každý z nás. Vidíme, jak jednoduše se mohou agresivní slova měnit v činy. A jakou cenu mají empatická gesta jako to Zuzany Čaputové: objetí majitele baru Tepláreň Romana Samotného, jímž vyjádřila své zoufalství i podporu. Kniha Spoušť vychází v překladu Michala Lebdušky v edici Prokletí reportéři.

Žijeme spoločne na jednej planéte, v jednom meste, míňame sa na tých istých uliciach. Tak prečo sa niektorí a niektoré z nás stále musia cítiť ako terče? A prečo sa to muselo skončiť výstrelmi a krvou na chodníku pred Teplárňou? Reportážna kniha Mareka Hudeca s názvom Spúšť sa detailne a z rôznych uhlov zaoberá tragickými udalosťami z 12. októbra 2022 pred obľúbeným bratislavským kvír podnikom Tepláreň. Rekonštruuje udalosti z osudného večera, skúma pohnútky vraha, no obzerá sa aj späť za zmarenými mladými životmi Juraja a Matúša i za príbehom zranenej Radky. Pomedzi úsilie objektívne spracovať najčernejší deň v moderných slovenských kvír dejinách do textu presakuje aj autorove hlboko osobné a intímne prežívanie týchto tragických udalostí. Marek Hudec sa však na život LGBTI+ ľudí v slovenskom kontexte pozerá aj v širších súvislostiach. Témy sa dotýka prostredníctvom príbehu prvého slovenského kvír aktivistu Imricha Matyáša z medzivojnového obdobia, cez príbehy ľudí, ktorí v totalitných časoch museli podstupovať averznú terapiu v snahe vyliečiť ich z homosexuality, ale aj tých, ktorí svoju identitu objavovali v deväťdesiatych rokoch a v niektorých chvíľach doslova bojovali o holý život. Dozvieme sa o histórii slovenských Pridov, o referende za rodinu, ktoré znamenalo zlom vo vnímaní LGBTI+ ľudí na Slovensku a rad príde aj na príbehy súčasných aktivistov a aktivistiek, ktorí a ktoré stále držia dúhovú zástavu nad hlavou. Na pozadí týchto príbehov vnímame aj to, ako sa menila a mení slovenská spoločnosť. A nie vždy je to k lepšiemu. Reportážna kniha Spúšť vznikla na základe rozhovorov s viac, než päťdesiatimi ľuďmi – blízkymi obetí, svedkov a svedkýň z miesta činu, kvír ľudí zasiahnutých násilím v mesiacoch pred i po vražde, pamätníkmi a pamätníčkami na udalosti z blízkej či vzdialenejšej minulosti. Marek Hudec nám rozpráva o tom, aké ťažké je niekedy v nenávistnej atmosfére bojovať o právo milovať, a aké krásne môže byť, keď láska napokon zvíťazí. Kniha Mareka Hudeca Spúšť s podtitulom Príbehy o láske a nenávisti vychádza v edícii Prekliati reportéri.

Žijeme spoločne na jednej planéte, v jednom meste, míňame sa na tých istých uliciach. Tak prečo sa niektorí a niektoré z nás stále musia cítiť ako terče? A prečo sa to muselo skončiť výstrelmi a krvou na chodníku pred Teplárňou? Reportážna kniha Mareka Hudeca s názvom Spúšť sa detailne a z rôznych uhlov zaoberá tragickými udalosťami z 12. októbra 2022 pred obľúbeným bratislavským kvír podnikom Tepláreň. Rekonštruuje udalosti z osudného večera, skúma pohnútky vraha, no obzerá sa aj späť za zmarenými mladými životmi Juraja a Matúša i za príbehom zranenej Radky. Pomedzi úsilie objektívne spracovať najčernejší deň v moderných slovenských kvír dejinách do textu presakuje aj autorove hlboko osobné a intímne prežívanie týchto tragických udalostí. Marek Hudec sa však na život LGBTI+ ľudí v slovenskom kontexte pozerá aj v širších súvislostiach. Témy sa dotýka prostredníctvom príbehu prvého slovenského kvír aktivistu Imricha Matyáša z medzivojnového obdobia, cez príbehy ľudí, ktorí v totalitných časoch museli podstupovať averznú terapiu v snahe vyliečiť ich z homosexuality, ale aj tých, ktorí svoju identitu objavovali v deväťdesiatych rokoch a v niektorých chvíľach doslova bojovali o holý život. Dozvieme sa o histórii slovenských Pridov, o referende za rodinu, ktoré znamenalo zlom vo vnímaní LGBTI+ ľudí na Slovensku a rad príde aj na príbehy súčasných aktivistov a aktivistiek, ktorí a ktoré stále držia dúhovú zástavu nad hlavou. Na pozadí týchto príbehov vnímame aj to, ako sa menila a mení slovenská spoločnosť. A nie vždy je to k lepšiemu. Reportážna kniha Spúšť vznikla na základe rozhovorov s viac, než päťdesiatimi ľuďmi – blízkymi obetí, svedkov a svedkýň z miesta činu, kvír ľudí zasiahnutých násilím v mesiacoch pred i po vražde, pamätníkmi a pamätníčkami na udalosti z blízkej či vzdialenejšej minulosti. Marek Hudec nám rozpráva o tom, aké ťažké je niekedy v nenávistnej atmosfére bojovať o právo milovať, a aké krásne môže byť, keď láska napokon zvíťazí. Kniha Mareka Hudeca Spúšť s podtitulom Príbehy o láske a nenávisti vychádza v edícii Prekliati reportéri.

Dominik a Tao sa spoznali náhodou, cez zoznamku na dovolenke. Hoci jeden žije v Bratislave a druhý v Štokholme, vzdialenosť vôbec nevnímajú. Píšu si tisícky správ, absolvujú desiatky videohovorov, zložito si plánujú svoje spoločné víkendy. Ich vzťah prichádza do zlomového bodu. Láska na diaľku je vďaka internetu už bežnou záležitosťou, no nesie so sebou mnohé výzvy. Komiks Veľká vzdialenosť autenticky a s humorom ukazuje, že nielen milujúci sa gejovia musia bojovať o rešpekt a prijatie, ale aj dvaja ľudia, ktorých od seba delia stovky kilometrov. Podarí sa mladým mužom nájsť spoločný domov? Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Hlavnou postavou tejto knihy je mesto. Spálené mesto. Mesto z prachu, popola a ruín. Marek Hudec vo svojom dokumentárnom románe Uzol skúma rany, ktoré na Nových Zámkoch zanechali tony padajúcich bômb. Tri zničujúce americké bombardovania medzi októbrom 1944 a marcom 1945 navždy zmenili tvár mesta Nové Zámky. Tisíce zabitých ľudí, veľká väčšina budov v troskách. Po druhej svetovej vojne boli Nové Zámky najviac zničeným mestom na území dnešného Slovenska a dobové zápisy prirovnávajú deštrukciu mesta, ktoré pokryla vrstva prachu a popola, k Sodome a Gomore. Slovenský novinár a spisovateľ Marek Hudec sa ponoril hlboko do minulosti Nových Zámkov, aby nám vo svojej knihe Uzol ponúkol podrobný príbeh týchto hrozivých dní, o ktorých sa málo píše aj v historických knihách. Je to dokumentárna próza, ktorá zaznamenáva desiatky rôznych ľudských osudov – každý z nich je iný, no každý z nich osudovo poznačila trieštivá smrť, ktorá prišla z neba. Nové Zámky boli významným železničným uzlom. Útok bombardérov, po ktorom sa stovky domov stratili v kráteroch a zo samotnej železničnej stanice sa stala len spleť skrúteného železa sa preto do istej miery dá pochopiť. Prečo však muselo zahynúť toľko nevinných civilistov? A prečo najzničujúcejšie bombardovanie prišlo v marci 1945, keď bol už koniec vojny prakticky na dohľad? To je jedna z mnohých záhad, ktoré sa Marek Hudec pokúša objasniť vo svojej mimoriadne silnej dokumentárnej knihe.

Prostonárodné slovenské rozprávky sa objavili prerozprávané v storakých podobách a v rôznych žánroch. No nestalo sa, aby boli základným kameňom modernej prózy, ktorá do nich vložila príbeh hlavného hrdinu. A samozrejme aj rozuzlenie komplikovaného vzťahu. Autor sa inšpiroval Philipom Pullmanom, ktorý skôr štylisticky prerozprával rozprávky bratov Grimmovcov. No Marek Hudec ich na rozdiel od Pullmana zakomponoval do moderného príbehu v dnešnom svete. Nečakaný rozchod sa stáva zdrojom bolesti, ale aj naivného snenia nášho hrdinu. Opustený partner nedokáže pochopiť, že je koniec, a odpútať sa od osoby, ktorá aj naďalej zostala preňho stredobodom vesmíru. Zažíva traumu a utápa sa vo fantazijných halucináciách, ktoré k ničomu nevedú. Nakoniec nájde spriaznenú dušu, ktorá mu sľúbi pomoc a spolu s ním sa vydáva do sveta slovenských rozprávok. Fantastická rozprávková púť po Slovensku ho zavedie tam, kam patrí, k rodine a k blízkym, ktorí ho spoznajú aj v premenenej podobe. Zisťuje, že motívy starých rozprávok neboli len vymyslené, ale mýtické bytosti existujú skryté pred zrakom bežných ľudí. Autor svoj veľmi osobný príbeh moderne prerozprával v motívoch Prostonárodných slovenských rozprávok, v ktorých nájdeme koktail všetkých ľudských citov a emócií. Milovanú bytosť uniesol vodník, a kým náš hrdina nepochopí celú pravdu a nezmieri sa s rozchodom, zostane v podobe zraniteľnej myši v moci černokňažníka.

Prostonárodné slovenské rozprávky sa objavili prerozprávané v storakých podobách a v rôznych žánroch. No nestalo sa, aby boli základným kameňom modernej prózy, ktorá do nich vložila príbeh hlavného hrdinu. A samozrejme aj rozuzlenie komplikovaného vzťahu. Autor sa inšpiroval Philipom Pullmanom, ktorý skôr štylisticky prerozprával rozprávky bratov Grimmovcov. No Marek Hudec ich na rozdiel od Pullmana zakomponoval do moderného príbehu v dnešnom svete. Nečakaný rozchod sa stáva zdrojom bolesti, ale aj naivného snenia nášho hrdinu. Opustený partner nedokáže pochopiť, že je koniec, a odpútať sa od osoby, ktorá aj naďalej zostala preňho stredobodom vesmíru. Zažíva traumu a utápa sa vo fantazijných halucináciách, ktoré k ničomu nevedú. Nakoniec nájde spriaznenú dušu, ktorá mu sľúbi pomoc a spolu s ním sa vydáva do sveta slovenských rozprávok. Fantastická rozprávková púť po Slovensku ho zavedie tam, kam patrí, k rodine a k blízkym, ktorí ho spoznajú aj v premenenej podobe. Zisťuje, že motívy starých rozprávok neboli len vymyslené, ale mýtické bytosti existujú skryté pred zrakom bežných ľudí. Autor svoj veľmi osobný príbeh moderne prerozprával v motívoch Prostonárodných slovenských rozprávok, v ktorých nájdeme koktail všetkých ľudských citov a emócií. Milovanú bytosť uniesol vodník, a kým náš hrdina nepochopí celú pravdu a nezmieri sa s rozchodom, zostane v podobe zraniteľnej myši v moci černokňažníka.