Oto Hudec

Oto Hudec pracoval v hasičskom a záchrannom zbore dvadsaťpäť rokov. V knihe opisuje autentické zážitky pri zásahoch hasičského zboru a svoj podiel pri vytváraní špeciálnych skupín v zbore, najmä pri budovaní modulu hasenia požiarov v prírodnom prostredí. Približuje pocity, ktoré sú podobné v rodine záchranárov hasičov, leteckých záchranárov, záchranárov na záchranke, policajtov, dobrovoľných hasičov a všetkých, ktorí spojili svoje životy pri pomoci občanom v núdzi, pri ochrane životov a majetku, a robia to aj s nasadením vlastného života. Robia to ako svoje poslanie, poslanie pomáhať ostatným v duchu hesla POMOC ĽUĎOM V NÚDZI – POSLANIE NAŠE. Knihu dopĺňa viac ako 70 fotografií z takých zásahov, ako boli požiare v Slovenskom raji a na Starých horách, veterná smršť a neskorší požiar vo Vysokých Tatrách či obrovský požiar v Harmaneckých papierňach. Kniha je ilustrovaná aj dielami výtvarníka a hasiča Petra Hargaša s požiarnickou tematikou. Viliam Dobiáš, lekár záchranár: Keď začnete čítať túto knihu, majte poruke teplé oblečenie, studenú vodu, teplý čaj a tlakomer. Príbehy vás nenechajú chladnými, budete cítiť stres, zdvihnutý tlak, mráz aj horúčavu striedavo. Text plynie, slová a vety nie sú nadnesené, ale napriek profesionálnemu odstupu autora sa pri troche predstavivosti stanete súčasťou deja, minimálne ako blízky pozorovateľ, prípadne až zasahujúci hasič. Knihu neodložíte uprostred kapitoly bez dočítania. Náš predpubertálny syn kedysi na otázky, čím chce byť, odpovedal: „Podľa toho, akú knihu práve čítam.“ Nepochybujem, že po prečítaní tejto knihy v správnom veku budú viacerí chcieť byť hasičom. Veľká vďaka autorovi nielen za príbehy, ale aj za nadšenie, ktoré z nich tryská. Hasičmi sú aj obaja autorovi synovia, ktorí sa okrem iného vyznamenali pri hasení veľkých požiarov na gréckych ostrovoch Eubója a Rodos.

Na začiatku je reportáž hovoriaca o objavení vesmírnej lode na strednom Slovensku. Včelár z Dúbravice postavil úľ v tvare vesmírnej lode aby mohol zo sebou zobrať včely do Mirror Landu. Táto nepoškvrnená planéta je podobná tej našej a je situovaná za odverátenou stranou slnka. Napriek tomu že sa to zdá neuveriteľné, loď DBSP 01 (Dúbravica Beekeeper's Space Program) je skutočná je otvorená návštevníkom priamo uprostred dediny. Môžete dokonca vidieť muža oblečeného v skafandri. Možno je táto posledná óda eskapizmu ódou na oprávnený útek, alebo ódou práci včelárov tých, čo sú spätí s včelami, a ktorí aj napriek tomu, že im med kradnú, ich ochraňujú a starajú sa o ich rodiny. Porozumenie včelám a ich správaniu vyžaduje pokoj, stíšenie a otvorenú myseľ. Tento príbeh sa odohráva vo viacerých časových zónach, v prítomnosti a v budúcnosti, pretekajúc popri dejových líniách medzi realitou a fikciou. Odohráva sa na pozadí akéhosi nadčasového kozmického putovania. Zápletku možno vnímať ako vnútorný dialóg dvoch postáv žurnalistu a kozmonauta. Majú dve preplietajúce sa línie kombinujú literárny príbeh a umeleckú prácu do jedného celku. Scény odkazujúce na archaicky a vidiecky podmienené hodnoty včelárstva popretkávané moderným mýtom kozmického úteku. Namiesto optimisickej idey vesmírneho objavovania, v texte rezonuje strach o osud včiel, ktoré sú neviditeľne napojené na všetko čo zažívame, obzvlášť na našu každodennú existenciu. Avšak, pozornosť je uprená aj inde: príbeh nie je iba varovaním pred ekologickou katastrofou a stratou krehkej rovnováhy prírody. Pozýva nás do sveta, kde čas plynie odlišne. Hneď ako si kozmonaut zloží svoju helmu, počuje celé spektrum zvukov prírody a ponára sa do nich. Daniel Grúň