Zuzana Inczingerová strana 2 z 2

Vanja Lithnerová a jej kolegovia z kriminálky sa ocitnú pod obrovským tlakom. Musia dolapiť ostreľovača, ktorý v priebehu niekoľkých dní zavraždil v Karlshamne tri osoby. Nemajú však najmenšiu stopu ani svedkov a medzi obeťami nejestvuje očividné spojenie. Ďalšou obeťou môže byť ktokoľvek. Policajný psychológ Sebastian Bergman sa zmenil, odkedy sa stal starým otcom. Spomalil, dokonca pracuje na polovičný úväzok ako psychológ a terapeut. Jedného dňa ho však kontaktuje istý Austrálčan, ktorý sa potrebuje vyrovnať s traumami ako preživší cunami z roku 2004. Práve počas tejto prírodnej katastrofy stratil ženu a dieťa aj Sebastian. Jeho pokojný život sa tak opäť obráti hore nohami. Od vraždy v Uppsale prešli tri roky a Vanjinho kolegu Billyho stále prenasledujú temné chúťky. Onedlho bude otcom, preto dospeje k rozhodnutiu – už nikdy viac. Minulosť mu však nedá pokoj a je otázne, ako ďaleko je ochotný zájsť, aby ho neodhalili. Zo švédskeho originálu Som man sar (Norstedts, Stockholm 2021) preložila Lenka Kočišová a Zuzana Inczingerová.

Je slnečný augustový deň a Leopold Verhaven sa po dvadsiatich štyroch rokoch dostáva z väzenia opäť na slobodu. Neuplynie ani rok a skupinka detí nájde jeho zmrzačené telo v lesoch neďaleko Behrenu. Prípadu sa chopí komisár Van Veeteren, ktorý pri pátraní po vrahovi bližšie poznáva Verhavenovu minulosť. Niekdajšia hviezda medzi šprintérmi bola odsúdená za údajné zabitie svojich dvoch mileniek. No Verhaven sa k činu nikdy nepriznal a po celý čas trval na svojej nevine. Bol obeťou a skutočný vinník len zahládza stopy? Alebo vzal niekto zákon do vlastných rúk, pretože sa mu trest za smrť dvoch mladých žien nezdal dostatočný?

Komisára Van Veeterena si zločin nájde aj na dovolenke. Keď v neďalekom pobrežnom mestečku Kaalbringen nájdu dvoch mužov brutálne zavraždených sekerou, miestne autority ho privolajú na pomoc. Vyšetrovanie komplikuje skutočnosť, že medzi obeťami neexistuje očividné spojenie. Situácia sa vyhrotí, keď bez stopy zmizne Van Veeterenova kolegyňa – brilantná mladá detektívka. Pátranie po vrahovi sa stáva zároveň záchrannou misiou, v ktorej sa hrá o čas. Strhujúca Hrana je ako partička šachu, v ktorej môže byť každý ťah posledný.

Micke s Biancou sa presťahujú do pokojnej vilovej štvrte, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako perfektné miesto pre nich aj pre ich deti. Postupne však spoznávajú svojich nových susedov a istota sa mení na obavy. Na ich ulici býva Jacqueline, bývalá fotomodelka, ktorá nemá svoj život úplne pod kontrolou. Jej syn Fabian je iný ako jeho rovesníci. Ďalší dom patrí Olovi. Lieči sa z následkov, ktoré na jeho psychike zanechalo lúpežné prepadnutie, a čím ďalej tým viac je posadnutý ochranou a bezpečnosťou vilovej štvrte. Žijú tu aj penzisti Gun-Britt a Ake. Sledujú každý, aj najmenší pohyb v susedstve. Biancu pred jej vlastným domom zrazí auto a všetko nasvedčuje tomu, že sa stala obeťou tragickej nehody. Kým v nemocnici bojuje o život, polícia aj obyvatelia mestečka o tom začínajú pochybovať. Micke vždy veril v spravodlivosť. Lenže čo ak sa človek musí uchýliť k násiliu, aby ju dosiahol? Dobrí susedia je strhujúci psychologický krimiromán o úskaliach susedských vzťahov. Mení zaužívaný pohľad na bezpečnosť a naznačuje, aká tenká je hranica medzi tým, čo je správne a čo je nesprávne. Ako dobre poznáte svojich susedov? A čo sa stane, keď sa nebezpečenstvo usadí vo vašom vlastnom dome?

Advokát Martin Benner obľubuje starožitnosti. Po smrti dobrého priateľa Henryho dostane ponuku, ktorá sa neodmieta — prevziať Henryho podiel v starožitníctve v New Yorku. Nadšenie však netrvá dlho. Martina vyhľadá muž, ktorý tvrdí, že Henry nepodľahol chorobe. Bol zavraždený. Zakrátko si Martin všimne, že ho ktosi sleduje a v okolí domu nachádza podozrivé stopy. Pod tlakom okolností sa púšťa do horúčkovitého hľadania pravdy o Henrym. Pátranie ho privádza k cirkvi s priveľkým vplyvom a k starožitníctvu s nekalými obchodnými praktikami. Martinovi robí čoraz väčšie problémy rozlíšiť pravdu od lži, priateľa od nepriateľa. Kto bol vlastne Henry Schiller? A čo sa stalo v deň jeho smrti? Ten, ktorý klope, tretí román s ústrednou postavou advokátom Martinom Bennerom, je napínavý a spletitý kriminálny príbeh o tom, že ani dávne stopy nemožno zahladiť. Je to aj rozprávanie o lojálnosti rodinných príslušníkov a o tom, aké ťažké je zachovať ju.

Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo. Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“

Elin Boalsová pracuje v New Yorku ako úspešná fotografka a s manželom Samom vychováva sedemnásťročnú dcéru Alice. Navonok jej nič nechýba, no len ona vie, ako ťažko sa jej po práci prekračuje prah domova. Jedného dňa dostane list od Fredrika, priateľa z detstva. Počas dospievania na švédskom ostrove Gotland, v chudobe a bez otca, bol jej záchranným kolesom. Rané obdobie života je škvrnou na Elininej minulosti a mlčí o ňom aj pred najbližšími. S Fredrikovým listom sa však so spomienkami vynorí aj pocit hanby za skutok, ktorý kedysi spáchala. Osudný čin ju vtedy prinútil utiecť a pretrhnúť všetky väzby. Elin už viac nemôže zatvárať oči pred realitou, inak hrozí, že nadobro stratí rodinu aj samu seba.

Žena obvinená z piatich vrážd je mŕtva. Právnika Martina Bennera, ktorý sa o jej prípad zaujímal, vtiahli proti vôli do pátrania po jej zmiznutom štvorročnom synovi Miovi. Kým sa chlapec nenájde, nenechá ho bezohľadná mafiánska organizácia na pokoji. Martin zúfalo sleduje každú jednu stopu, no tých je žalostne málo. Čo sa vlastne stalo v posledný deň v Miovej škôlke? Chlapcovo zmiznutie však nie je Martinov jediný problém. Musí zistiť, kto sa snaží dostať ho do väzenia za vraždu, ktorú nespáchal. S každým pribúdajúcim dňom je paranoidnejší. Kto ho môže sledovať zblízka a pritom sám zostať neviditeľný? Honba za pravdou postaví Martina pred nepríjemnú dilemu. Dokáže zachrániť Mia a aj samého seba? Alebo musí obetovať ešte viac, aby sa dočkal vytúženého pokoja? Klamstvá, ktoré hovoríme je pokračovaním románu Pochované klamstvá.

Žena obvinená z piatich vrážd je mŕtva. Právnika Martina Bennera, ktorý sa o jej prípad zaujímal, vtiahli proti vôli do pátrania po jej zmiznutom štvorročnom synovi Miovi. Kým sa chlapec nenájde, nenechá ho bezohľadná mafiánska organizácia na pokoji. Martin zúfalo sleduje každú jednu stopu, no tých je žalostne málo. Čo sa vlastne stalo v posledný deň v Miovej škôlke? Chlapcovo zmiznutie však nie je Martinov jediný problém. Musí zistiť, kto sa snaží dostať ho do väzenia za vraždu, ktorú nespáchal. S každým pribúdajúcim dňom je paranoidnejší. Kto ho môže sledovať zblízka a pritom sám zostať neviditeľný? Honba za pravdou postaví Martina pred nepríjemnú dilemu. Dokáže zachrániť Mia a aj samého seba? Alebo musí obetovať ešte viac, aby sa dočkal vytúženého pokoja? Klamstvá, ktoré hovoríme je pokračovaním románu Pochované klamstvá.

Ľudský život v sebe ukrýva príbehy plné lásky, šťastia, ale aj smútku. Musíme sa len naučiť načúvať im. Doris si uchováva zápisník od roku 1928. Značí si doň mená ľudí, ktorých počas života stretla. Väčšina je už preškrtnutá, pretože ich nositelia dávno nežijú, a jedinými ľuďmi, ktorí narúšajú jej samotu, sú opatrovateľka a praneter Jenny, žijúca na opačnom brehu Atlantiku. Jedného dňa sa Doris rozhodne o všetkých napísať, aby Jenny, posledná pamätníčka jej existencie, po nej zdedila aspoň spomienky. Doris sa tak rozhovorí o časoch, keď ju v trinástich nútili v pracovať ako slúžku, o útrapách vo vojnových rokoch, o pretĺkaní sa v cudzom svete, vlastnej sebeckosti, ale najmä mužovi jej života, ktorého stratila. Román Červený zápisník vyšiel po prvýkrát v roku 2015 a práva na vydanie diela boli predané do 27 krajín po celom svete.