Radoslav Ivančík

Dezinformácie patria medzi najdiskutovanejšie pojmy v súčasnej ľudskej spoločnosti. Hoci existovali v každom historickom období, v prvých dekádach tohto storočia došlo k ich bezprecedentnému rozšíreniu. Tento nárast úzko súvisí najmä s dynamickým rozvojom moderných informačných a komunikačných technológií, systémov a zariadení. Napriek tomu, že dezinformácie majú potenciál významným spôsobom ovplyvňovať politické, ekonomické, sociálne či bezpečnostné dianie, akademický záujem o tento fenomén bol prekvapivo dlho pomerne obmedzený a len málo iniciatív sa pokúsilo vytvoriť ucelený teoretický rámec na ich pochopenie. Z tohto dôvodu autor monografie v rámci interdisciplinárneho vedeckého výskumu prispieva k rozvíjajúcemu sa akademickému diskurzu o dezinformáciách a k objasneniu tohto čoraz častejšie sa vyskytujúceho fenoménu v modernej informačnej spoločnosti. Monografia je určená čitateľom z radov akademickej obce, výskumnej sféry, odborníkom z praxe, ale aj ďalším záujemcom o problematiku dezinformácií.

Súčasný dynamický a turbulentný vývoj ľudskej spoločnosti so sebou prináša mnohé pozitívne, ale zároveň aj negatívne skutočnosti, ktoré sa prejavujú v rôznych oblastiach života človeka i celej ľudskej civilizácie. Dôkazom toho sú početné pôvodné i novo sa objavujúce bezpečnostné hrozby a riziká, ktoré oprávnene stavajú otázky bezpečnosti na popredné miesto. Bezpečnosť totiž tvorí základnú a nevyhnutnú podmienku rozvoja každej spoločnosti a dnes, v ére prehlbujúcej sa globalizácie, už neexistuje oblasť spoločenského života, ktorá by s ňou nebola spojená. Aj preto aktuálne patrí bezpečnosť k najviac frekventovaným a najviac skloňovaným pojmom vo všetkých jeho podobách. Primárnym vedeckým cieľom monografie je prispieť k teoretickému výskumu bezpečnosti a k prehĺbeniu formujúcej sa teórie bezpečnosti prostredníctvom vymedzenia základných teoreticko-metodologických východísk jej skúmania ako zložitého, dynamického, multidimenzionálneho a multisektorového fenoménu. Tento cieľ je v publikácii postupne naplnený v piatich kapitolách, ktoré sa zaoberajú historickými súvislosťami formovania agendy bezpečnosti, prístupmi jednotlivých teoretických škôl k bezpečnosti, najnovšími prístupmi ku skúmaniu bezpečnosti uplatňovanými v 21. storočí, teoretickými, terminologickými a metodologickými východiskami skúmania bezpečnosti a tiež teoretickými východiskami formovania teórie bezpečnosti.