Dimana Ivanovová

Hlavnou zápletkou v tejto knihe je hľadanie lásky s veľkým L. Láska sa túla po rôznych európskych mestách. Žije a tvorí v Sofii, Bratislave, Prahe, Berlíne, Bruseli, Londýne a Bukurešti. Prelietava rôznymi jazykmi, knihami, skutočnými aj vymyslenými príbehmi. Je stelesnená v mnohých rôznych dušiach a telách. Niekedy je vychladená až na bod mrazu. Inokedy sa zahreje na bod varu. Ale nakoniec sa zistí, že sa nám zjavuje vo svojej plnej kráse – žiarivá a očistená, ako ružové slnko. (Ivan Christov) Dimana Ivanova sa nevyznačuje ani tak technikou písania, ako skôr tematickými územiami, do ktorých vstupuje. Robí to s otvorenosťou, s hravou erotikou, so zarážajúcim nedostatkom irónie, s kronikárskou svedomitosťou k toponymám, s družnou dôverčivosťou nevinného ducha, prekvapeného tým, koľko by chcel o svojom tele povedať. (Kristin Dimitrova) Básnická zbierka Ružové slnko je druhým dielom Dimany Ivanovovej vydaným v slovenskom jazyku. Ako prvá vyšla básnická kniha Som ako morská voda (Ars Poetica, 2018).

Dimana Ivanovová je autorkou dvoch básnických zbierok Pozvanie k otcovstvu (orig. Pokana za bašta, 2012) a Abeceda túžob (orig. Azbuka na želanijata, 2016), z ktorých výber tvorí básnickú zbierku Som ako morská voda. Jej poézia sa vyznačuje tematickou a motivickou pestrosťou: sú tu básne, v ktorých sa zaoberá spoločenskou problematikou, životnými pocitmi ženy v dnešnej dynamickej a rozporuplnej dobe, verše intímne, vyznačujúce sa mimoriadnou otvorenosťou, lyrické impresie a veľa je textov inšpirovaných cestami do zahraničia. Nášho čitateľa iste potešilo, že medzi tými poslednými sú aj také, ktoré sa viažu k Slovensku k nemu má autorka naozaj blízky vzťah. V prípade básní z viacerých častí sveta od Londýna až po Malacky však nikdy nejde len o dajaké cestopisné obrázky, ale poetka sa usiluje obohatiť svoj pohľad o hĺbkový rozmer, prinášajúci isté, hoci aj drobné filozofické posolstvo, správu o našich životoch, o stave sveta a ľudskej duše. Medzikultúrny rozmer majú aj básne, v ktorých sa spomínajú výtvarníci či básnici, dotýkajú sa problematiky tvorby. A v nejednom Ivanovovej verši sa ozýva aj existenciálny tón.