Jozef Jablonický

Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania. Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania. Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu.

Jozef Jablonický sa narodil 3. januára 1933 v Zavare okr. Trnava, po vyštudovaní histórie na Filozofickejfakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracoval spočiatku na odbore školstva a kultúry Okresného národného výboru v Trnave a neskôr učil na strednej škole. Až od roku 1960 mohol pôsobiť na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Už vtedy zaujal svojimi nadpriemernými historickými prácami o robotníckom hnutí a odboji v trnavskom regióne. Po temných päťdesiatych rokoch stalinskej a poststalinskej éry v Československu došlo k politickému odmäku, ktorého dôsledkom boli aj slobodnejšie prejavy českej aslovenskej historiografie. V tejto priaznivej spoločenskej klíme vznikla prvá významnejšia Jablonického kniha Slovensko na prelome (1965). Monografia Z ilegality do povstania (Kapitoly z občianskeho odboja) patrí medzi Jablonického najkvalitnejšie práce. Spolu s Prečanovými dokumentmi k SNP sa stala synonymom komplexne najlepšej knižnej publikácie o odboji na Slovensku. Je zároveň symbolom charakteru autora a jeho nezlomnej úcty k historickému faktu, ktorý nemožno meniť podľa priania mocných. Od vydania knihy nás delí štyridsať rokov, počas ktorých boli napísané tisícky štúdií a stovky kníh o problematike odboja a SNP v sterilnej dobe normalizácie i v slobodnej ponovembrovej ére. Viaceré z nich čiastkovo prehĺbili i spresnili základné informácie obsiahnuté v jednotlivých kapitolách tejto Jablonického knihy. Ako celok však zostáva dodnes neprekonaná a možno z nej čerpať bez väčších obáv zo „zostarnutia“ a neaktuálnosti textu. Kniha je zároveň dôležitým svedkom svojej doby - doznievajúceho obdobia krátkej tvorivej voľnosti druhej polovice šesťdesiatych rokov. Nasledujúce politické premeny neblaho ovplyvnili nielen historikov či celú spoločnosť, ale osudovo aj samého Jozefa Jablonického. Uvedená publikácia bola vtedy stiahnutá z kníhkupectiev a knižníc a zničená. Zachovalo sa iba málo kusov. Kniha je doplnená dobovými fotografiami

Výber z diela 1989-2009 Štvrtý zväzok cyklu historických prác Jozefa Jablonického, tentoraz pod názvom Fragment o histórii, obsahuje viac ako sto menších prác autora z obodbia rokov 1989 - 2009. Tento zväzok predstavuje výber z rozsiahlej vedeckej a publicistickej tvorby ponovembrového obdobia Jozefa Jablonického a svojou podstatou je zborníkom fragmentov, preto si nekladie nárok na systematické spracovanie problematiky. Napokon, pre túto svoju povahu a rozsah predmetu svojho skúmania to ani nie je možné. Kniha fragmentárne mapuje problematiku cleých slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia, obsahuje poroblematiku česko-slovenských vzťahov s koncentráciou na roky rozpadu Československa, (1939), problematiku druhej svetovej vojny, vzniku slovenského štátu a vojnovej Slovenskej republiky, problematiku židovskej otázky, problematiku protifašistického odboja a SNP, problematiku povojnového vývoja a s ním súvisiacich osudov účastníkov protifašistického odboja, politických procesov a represií v 50. rokoch, problematiku obdobia rehabilitácií v 60. rokoch, problematiku 21. augusta a následnej normalizácie počas brežnevovsko-husákovskej stagnácie v bývalom Československu, problematiku marxistick-leninskej historiografie, problematiku novembra 1989 a nežnej revolúcie, problematiku zlyhania politických elít po novembri 1989, rozpad Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, až po následný politický a kultúrny vývoj slovenskej spoločnosti v súčasnosti.

Druhý diel knihy Samizdat o odboji obsahuje ďalšie štúdie, v ktorých Jozef Jablonický v 70. a 80. rokoch 20. storočia oponoval oficiálnemu marxisticko-leninskému výkladu protifašistickej rezistencie. Poukazoval na príčiny a dôsledky dejinných udalost í druhého odboja. Jeho cieľom bolo vyvážene deskribovať jednotlivých aktérov týchto dejov. Zároveň v čase normalizácie upozorňoval na neopodstatnené vyzdvihovanie zástoja členov V. ilegálneho Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska na úkor o bčianskeho odboja a povstaleckej armády.

Záznamy a písomnosti Tretia časť práce historika Jozefa Jablonického (po Samizdate o odboji I. a II.) prináša predovšetkým svedectvo o perzekúcii v období normalizácie, dokumentuje občianske postoje tohto nezávislého vedca, bojujúceho za suverénnu tvorbu. Kniha poskytuje obraz o živote československých disidentov, s osobitným zreteľom na na problémy historikov,, historickej obce, histórie a historiografie.

Záznamy a písomnosti Tretia časť práce historika Jozefa Jablonického (po Samizdate o odboji I. a II.) prináša predovšetkým svedectvo o perzekúcii v období normalizácie, dokumentuje občianske postoje tohto nezávislého vedca, bojujúceho za suverénnu tvorbu. Kniha poskytuje obraz o živote československých disidentov, s osobitným zreteľom na na problémy historikov,, historickej obce, histórie a historiografie.